Ale, čo je to pre prázdnotu? Nič viac ako letmé obzretie. Rovné panákovi z plastelíny, slze na líci, smrti. Všetko je pred ňou rovnako veľké, rozmerovo obsiahnuté, úplne inde ako kde miery ľudské oko.
Sneží v ňom za každým malým pohybom, za každým mávnutím vtáčích krídel, za každým, keď niekto pomyslí na radosť, alebo na bolesť.
A mne je zima, aj keď je ten sneh príjemne teplý. Musí byť. Akoby nám tu všetkým v toľkej zime bolo? Pod nánosmi toľkého chladu. Len kopec zamrznutej existencie.
A tak sa hýbe. Tak ako sa hýbe ľudské telo, keď cíti chlad. Chveje sa v tej zime, ktorá ju obklopuje a obmýva svoje vnútro teplým snehom. A keď ho uchopíte, tiež vám bude zima, lebo odrazu budete mimo neho. Nahý. Bez šiat. Bez tela a tá zima vás rozochveje tam to, kde ešte žiaden chlad nenačrel. A už nikdy neodíde. Vezme si vás, zrúti vaše vlastné teplo do seba, tak ako sa rútia slnká do čiernych dier.
Som len nepatrný impulz. Potrebujem mozog, telo. Potrebujem napájanie a pri tom nepotrebujem nič. Som vesmír a pri tom iba bunka. Všetko to brániace vytvorenými hradbami. Spevňujem ich pred nepriateľom, ktorý je vzduchom, ktorý dýcham. Nepochybne ma zabije. Nepochybne zničí každý kúsok kameňa, ktorým sa pred ním chránim. Nie je nič čo by nezničil. Hoci...
Možno sa na lásku len hráme. Ako deti na rytierov. Ako dospelý na moc. A pri tom v tom občas nie je nič hravé. Len príťažlivosť. Nie tá vytvorená. Držím ťa za ruku a hoc ma myseľ občas oberie o všetok cit k okolitému svetu, nechcem ťa pustiť. Každá vec na svete má svoju gravitáciu. Priťahujeme k sebe čo sa dá zapĺňame všetky dimenzie, všetky frekvencie tak ako hudba Ainur, ktorá zaplnila chrám Ilúvatara. To naše sa stane hudbou novou, inou. A tak ako ona, stvorí naša skladba v prázdne nový svet. Len my dvaja a všetko čo pritiahneme. Ako dve slnká v strede nového vesmíru, skôr ako náš rodný zhynie. Vstúpime doň a všetko bude vyzerať inak a my budeme iný a svet sa roztancuje okolo nás. Nami. A v tom svete budú dvaja ľudia a tí budú ako my teraz, oprostení od planét a galaxií, aby sme nikdy nezabudli, že zimu najlepšie zaženieme jeden druhým, zabudnúc na vesmír, krčiaci sa v strachu pred chladným prázdnom.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
tobago
19. 5.mája 2014 14:14
Zaspávam...
Napíš svoj komentár