Možno ho nemala pustiť. Nástojiť na tom, že je priskoro na výlet a trvať na tom pazúrmi či zubami. Jeho telo však tieto, pred tým ním samotným oceňovanými prednosťami už nevykazovalo toľko odolnosti a bolo omnoho citlivejšie keď prišlo na láskavé uhryznutie, alebo hravé šklbanie sa. Musela omnoho viac zjemnieť a mnohého sa vzdať. Vzdať sa toho pre jeho blízkosť. Toľkého, čo za všetky svoje životy tak obľubovala. Ale nebolo to na škodu. Život, v ktorom si nemusí vybojovať svoje miesto na prežitie a zároveň nie je odkázaná na leňošenie a objedanie sa v zlatej klietke bol najzaujímavejší zo všetkých.
Chlapec sa odrazu za niečím rozbehol. Jemu to už zmizlo z dohľadu, no ona to videla. Kradmé pohyby tesne za hranicou, kde by dosiahol ľudský zrak. Nie však jej a preto jej bolo nebezpečenstvo jasné už od prvej sekundy. Chlapec však vyštartoval skôr ako ona a hoci bola stále mrštná, ľudskému behu, aj keď len tomu dieťaťa, nie je ľahké stačiť. O to viac, ak musíte ušetriť sily na boj.
Postava mladej ženy ho lákala pohybmi, úsmevom i slovami hlbšie a hlbšie do lesa a malý chlapec ju slepo nasledoval. Nevšimol si zlomyseľnosť v jej úsmeve a už vôbec nevidel deväť chvostov a oči líšky, ktoré ukrývala pred jeho zrakom tam, kde dokáže nazrieť len zopár tvorom. Sto rokov života pre jeden chvost a každým ďalším vzrastá sila, možnosti premien i prešibanosť s ktorou lovia mladé duše aby si predĺžili život. Miesto desiateho chvosta sa však stanú človekom s nevídanou mocou a talentom. Iné zviera ich triky ľahko prekukne, tak nečudo, že radšej chcú byť ľuďmi, kde by poľahky získali moc i úctu. Mačky sú však iné. Storočný život často ani nepotrebujú dožiť do štvrtiny a radi využívajú možnosť začať deväť krát od začiatku. Nepotrebujú čerpať z cudzích a ukradnutých síl, lebo na živote nelipnú ako iné tvory. Koniec deviateho života je však iný. Už sa neprebudia v ďalšom mačacom tele so svojimi spomienkami. Narodia sa ako ľudia a ich spomienky a minulé životy sa prejavia už len v duši.
Čierne vlasy pomaly červenali. Tvár sa špicatila do papule nemenšej od tej vlčej, z ktorej miesto dokonalého úsmevu začali vyvstávať ostré tesáky. Chlapec už vedel, že naletel. No keď človek spozná, že sadol líške na lep, je vždy neskoro na ústup. Do ich pascí padol už nejeden veľký bojovník a tak mačke bolo jasné, že s malým chlapcom to nebude inak. Ruky zmenené na laby sa zapreli do lístím pokrytej zeme.
Nenamáhala sa so zastrašovaním a zaháňaním ako by to urobila každá iná. Srdce jej nedovolilo váhať. Malý tvor vybehol z poza chlapca a i líščie oči ho videli len ako tmavú šmuhu, ktorá jej z nenazdajky pokryla tmou celé bytie, keď sa ostré pazúre vryli do jej očí.
Mačka sa obzrela kľudným pohľadom za chlapcom a láskyplným zamravčaním ho vyzvala k úteku. Smútok v jeho tvári, ktorý okamžite nahradil doterajší des, ju nesmierne potešil. Bol stále v ňom. Ten mladý kocúr s ktorým toho toľko prežila. Bol tam a stále ju miloval. Líščie zuby už boli vnorené do jej žalúdka, ale jeho slzy v nej miesto bolesti rozlievali teplo, aké v sebe nenesie žiadna krv.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
antifunebracka
8. 11.novembra 2015 20:03
skrat vety roztiahnute az na hranicu nezmyselnosti ("Jeho telo však tieto, pred tým ním samotným oceňovanými prednosťami už nevykazovalo toľko odolnosti a bolo omnoho citlivejšie keď prišlo na láskavé uhryznutie, alebo hravé šklbanie sa.") , zosvizni to priamou recou, uber z opisov a bude to fajn
2
skoda veru ze sa uz viac nemozem narodit ako macka, ta ludska podoba mi zatial nejako nesedi
Napíš svoj komentár