V okeniciach neboli pánty a oknách sklá. A predsa len, vnútrajšok bol nepochybne útočiskom človeka. Staré mapy, knihy a artefakty z ciest po celom svete... No v mojich snoch niet človeka, ktorý bol za hranicami lesov, obklopujúcich dokopy tri mestá, 6 dedín a pár chát skrytých na okrajoch lesoch. Tam, kde začína byť cítiť zlo, ktoré v nich na človeka číha, motá mu hlavu a vrhá mu myseľ jedine v túžbu po úteku.
I tu akoby bolo niečo z neho cítiť. Hneď prvý krát, keď som ho našiel. Zabil ma v ňom muž. Rovnaký ako dom. Len drevo v tvare ľudskej postavy. Nebola však ani tak zlovestná, ako prízraky z týchto lesov. Akoby len chcela vyplynúť v nejakom skutku.
A ja som vtedy umrel a zároveň zdedil nový dom a nové miesta o ktorých sa mi ešte nesnívalo. Zrúcaniny hradov týčiace sa v lesoch za ním. Veže plné zeminy a blata, akoby doteraz skryté pod hlinou.
Dnes som ich ale neobzeral. Dnes sme boli len ja ty a ona. Hoci sídlo bolo plné ľudí. Hoci neviem, kedy si odišla ty a kedy sa zjavila ona. Príde mi, že sme v istej chvíli boli spolu všetci naraz. Lenže potom si zmizla. A ja som tej druhej nemohol veriť tvojakosť. Bola milá a v jej očiach sa črtala úprimnosť. No chýbal v nej jeden kúsok. Malí pocit, ktorý mi ťa pripomínal.
Ako by si to aj mohla byť ty? Keď z tmavých vlasov boli zrazu blond, zmenila sa ti tvár i hlas. A predsa moje vnútro akoby nemilovalo už teba ale ju.
Hlava to však zamietla. Pohltila ju úzkosť a panika. Určite si len odišla domov. Tam budeš. Bol som o tom presvedčený.
Lenže kde máš vlastne v mojom svete domov? Snáď tam kde ja a predsa to nebolo prvé miesto na ktoré som mieril. Z nejakých príčin som zamieril k úplne iným budovám. Myslím že kvôli nemu.
Tri budovy, ktoré som si zvolil za svoj ciel sú tie najchudobnejšie z celého mesta a myslím, že aj keď vo výťahu stretám rôznych ľudí, býva tam iba on.
I tu však niečo nesedelo. Vystúpil som tam kde vždy. Očakávala ma dlhá miestnosť tam, kde v skutočnosti mala byť len tenká chodba obklopená dverami do bytov. Tie tam však nikdy neboli, Boli tam len špinavé steny, bodrel na zemi a on.
Tentoraz však boli steny obité drevenými obkladmi a zo stropu visel nádherný luster. Zem bola pokrytá tmavohnedým drevom a na ňom sedel on.
Najšpinavší vágus z mesta. Existencia utopená v drogách a zúfalstve. A predsa, keď je v dosahu a sen ma morí ťažobou, je prvý ku ktorému mierim. Najprv ma otravuje so žiadosťou o cigaretu a človek má chuť ho hneď odohnať. No potom vás predvedie pred obrovské sklá a vy z toho bordelu, z pomedzi tých šedých počmáraných a zaprášených stien, pozriete na svet a hoc to ako snívajúci neviete, niekde vo vás sa ozve, že tak trochu ste jeho tvorcom.
Lenže koľko je vlastne tá trocha?
Tentoraz sa postavil predomňa, nepustil ma ďalej, nepýtal si cigaretu. Len mi dal do rúk trochu trávy a poslal ma preč. Vraj mám ísť naspäť, lebo tam si...
Ostal som v meste. prechádzal sa so zrakom upretým do chodníka. Obchádzal padnuté lístie a veľké skupiny ľudí, ktoré sa odrazu mestom motali.
Ignoroval som ich, každý prejav dobra, každý náznak zla. Myseľ som mal len pri tebe a to čo mátalo viac ako akékoľvek ohrozenie od ľudí, bol smútok. Niečo som stratil.
Niečo za čo mi chceli vnútiť niečo iné. Nie len mojím očiam, ale i môjmu srdcu.
Skončil so pred svojím domovom v nádeji, že tam budeš skrytá. Z neďalekej lavičky ku mne doznievali posmešky i provokácie.
Ignoroval som ich a stále som zvonil na zvonček k môjmu bytu.
Obklopovali ma postavy a môj smútok sa menil na hnev. Keď som zdvihol zrak postavy boli všade. Neznáme. Až na jednu.
Človek úplne v pozadí ma vytiahlo z davu, ktorý sa okolo mňa vytvoril a rýchlim krokom ma viedol preč.
Lenže môj zrak už bol zdvihnutý,
Zavadil o zrak druhej osoby, ktorú som v dave neznámych poznal.
Bol to krstný a so smutným pohľadom, tak smutným aký mal pri pochovávaní svojho syna sa mi ospravedlňoval.
A ja som sa prvý krát rozhľadel po okolí a zbadal, že všetky budovy naokolo sú z polky rozobraté. Že zem i betón tu ľudia premiestňujú na nové miesta, že odchádzajú i prichádzajú. Čakajú pred domami, kým sa to všetko udeje. Vymieňajú sa s inými. Že celý tento svet sa mení. Menia sa stromi s ľuďmi i zvieratá s vecami. Menia sa budovy so zeleným trávnikom a mestá s poliamy...
Mení sa celý svet, v ktorom som sníval odkedy si pamätám...
Akoby všetko získalo vlastný život.
Akoby moje sny, už nikdy nemali patriť len mne.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
piotra
11. 11.novembra 2014 12:46
tak toto si musím ešte raz prečítať v stave, keď nebudem upadať do bezvedomia kvôli deficitu spánku.
Napíš svoj komentár