tak neklam ma tak krásne
hoc uspávaš ma krásnym spevom
i vo mne to raz zhasne
a šťastie ktoré hladám v spánku
v tom tichu minie bytie
zostane sedieť na hranici
za ktorú smie len prítmie
Tak načo sedieť v teple sĺnk
a túžiť v krásu stromov
veď pravda čaká na všetkých
v tých diaľkach za oblohou
čaká tam nahá, samotná
a všetci sa jej boja
i v šťastí aké vie len vzísť
strojkyňa nepokoja
Ach
vraj to dar
ja neverím
však dali sme ho sami
a tak si hojnú úrodu
žneme vždy s dôsledkami
za pocit duše platí sa
len milodarmi z pléna
v chrámoch kde cit nám predal Boh
no nič
je jeho mena
.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
antifunebracka
6. 9.sept. 2015 00:40
ty si taky basnik zo starej skoly
Napíš svoj komentár