Niekto mi vtedy zaklopal. "Ahoj. Ehm..." "Dana." "Jasné, Dana." precedil som trochu zahanbene, že nepoznám meno susedky. "Poď ďalej." Postava to bol priemer, ale tvár mala strašne zlatučkú. Nie ženskú, krásnu. Zlatučkú. Vlasy mala v culíku, oči jej šli trošku k malému nosu a keď sa usmiala, dávalo to dokopy akúsi čudesnú, prezlatú dokonalosť. "idem našim nakúpiť. Čo keby som zobrala nejaké víno a prišla?" Hľadela cez dvere do izby, na stôl s prázdnymi fľašami. "Jasné, zahráme si karty." Dával som si pozor aby mi pri tom neunikol nejaký úchylný výraz, pretože to bola baba s ktorou by som kľudne pri hraní kariet ostal, ale z ničoho nič sa mi pri jej ponuke postavil. Zas sa usmiala. Tvárila sa že si to nevšimla. Odišla a za pár minút bola naspať s troma litrami mullera. Na chodbe sa ešte chvíľami ozýval hukot jej fotra. "Ty kurva! Kam si zas šla?" Zatvoril som za ňou dvere a pozval ďalej do medzičasom upratanej izby.
"Inak ja som Otis" "Viem, každý tu pozná meno najväčšieho bonvivána z ulice." Poriadne si uhla, držiac pohľad na mne."A tiež najväčšieho spisovateľa!" ohradil som sa. "Ty píšeš? Také veci človek nerozozná, keď ťa vidí ako štíš zo schodov." Bolo to zákerné konštatovanie, no v súhre s tou zlatou tvárou desne sexy. Zas sa mi postavil. Doliala si veľký pohár doplna a exla ho. Nezostal som pozadu. "Raz niečo napíšem aj o tebe." "Bolo by to milé. Netušila som že vieš byť aj milý." Natisla sa na mňa a rukou sa mi votrela do nohavíc. Chvíľu sme sa maznali, dopili pritom aj tretí liter a následne skončili na sebe. Nemohol som si pomôcť, musel som ju stále bozkať. Vzdychala mi do úst. Vzdychala ako žiadna predtým a bola neuveriteľne vlhká. Stekalo mi to po nohách, ako keby som sa došťal. V tom niekto začal trieskať na dvere.
"Dana ! Ty kurva ! Viem že si tam !" Zamrzol som. Bol to jej foter, ale ona mi zaryla nechty do pleca. Prehodila ma z nej na pohovku a nasadla na mňa. Prisahám Bohu že v jej buchte to bolo ako v žmýkačke. "Ešte! Ešte! Ešte!" Kričala a jej foter to bezpochyby počul. Mal som strach, že vyrazí dvere, zmláti ju, mňa a potom mi ešte odreže gule. Mal som strach, ale zároveň ma obrábala ako kráľovná a ja som bol v šukacom nebi. Robili sme to tam ešte aspoň hodinu. Buchánie ustalo dávno. Opitý a spotený sme rozložili pohovku, aby sme sa na nej vyvalili.
"Mala by som ísť domov" "Zostaň prosím tu. A zajtra... Zajtra o tebe napíšem príbeh."
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár