Tak ako začať? Pred nedávnom som sem chcela hodiť blog o mojom výlete v Írsku, kým som mala ešte svoje spomienky čerstvo uložené v pamati. Samozrejme, že ich mám aj doteraz, ale moja pamať už neslúži tak ako voľakedy, tak spomienky tak op čase zmatnejú.
Začnem od začiatku. Do Írska som letela, dakedy pred pár týždňami v stredu, pobudla som tam 10 krásnych dní. Ako aj minule, aj teraz som mala dokonale vypracovaný program na každý deň. Po večeroch sme mali nejaké "kultúrne vložky" - ako kino, divadlo, nejaký koncert...
Čo mám však skutočne rada na tom ostrove?
Tú nádhernú prírodu (fotky sa budem snažiť ešte dať do albumu)
Krásna zelená tráva všade, veľké lúky, kravičky, ovečky, more, oceán, útesy, skaly, piesok, mušle...
Proste úplne krásna krajina, bohatá dokonca aj na históriu...ku všetkému sa viaže nejaký zaujímavý príbeh so záhadami.
Keďže je už neskoro, ja som už unavená a za chvíľu musím vstávať do práce (aj o tom napíšem možno v budúcnosti blog), tak radšej vymenujem všetko, čo mi bude chýbať:
- v prvom rade Renata a Karl
- potom Naeden a Damo
- BOX
- Temple Bary
- aj Gay club
- farebné dvere
- parky
- Butlers Chocolate
- Butlers Hot Chocolate
- pekní chalani
- angličtina zo všetkých strán
- rugby
- poschodové busy
- Viking splash
- prechádzky po pláži
No a samozrejme nikdy tiež nezabudnem na cestu domov. Keďže som celý deň sama cestovala, tak som cestou spoznala kopu zaujímavých ľudí. V lietadle vedľa mňa sedel Peter - Kanaďan, jeho kresby mám ešte stále založené v knihe a určite tak skoro nezabudnem na jeho výrazy tváre, jak sa tváril, keď mi bolo zle v lietadle a celá som bola vystresovaná.
No a potom tí dvaja Rumuni na Bratislavskej hlavnej stanici.
A keď došiel Joshua s jeho kamarátom a tá cesta domov vo vlaku s ním - no a potom si prisadol vo vlaku Švajčiar Cyril - a vedľa sedeli 3 chalani z USA. Úplne super cesta to bola
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.