mam dost kamaratov,na ktorych sa mozem spolahnut...ja rozdieli medzi ludmi nerobim,ale su samozreje ludia,ktori su mojmu srdcu blizsi...ale zalezi mi nakazdej bytosti...
co ma vsak vlastne trapi,je to,ze nie stale vychadzam dobre s rodicmi...jednoducho sa mi zda,ze mi nedoveruju...fakt robim preto secko co mozem a ked sa ich spytam ,ci mi veria,povedia,ze jasne,ved si nasa...no zdaju sa mi to len ako prazdne reci...a neznasam,ked si ma chcu dacim kupit,alebo zacnu s tym,ze mam vsetko...a popritom to vsetko ani nechcem...chcela by som len o kusok viac pochopenia z ich strany...je to az tak vela???
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
chavez
8. 8.augusta 2007 21:42
Nikdy nebudes aladena na vlnu, ktora by kazdemu vyhovovala. To sa neda, ja som to tiez skusal, ale vacsinou vyjdes z toho ako ***** Takze vykasli sa na to, bud sama sebou, nemozes byt s kazdym za dobre. A co sa tyka rodicov, s tymi nemozes stale vychadzat. Oni maju svoju hlavu a ty svoju. To, ze su to rodicia neznamena, ze musite mat an vsetko rovnake nazory. A skor ako odovere by som u rodicov hovoril o strachu. Teda ka sa to tyka diskotek a podobne. Skor sa boja, aby sa ti nieco nestalo a nejde o to, ze by ti neverili
Napíš svoj komentár