Stál opretý o strom, starý, povedala by som, že až vyschnutý strom, máličko posypaný lístím. Chladný jarný vietor ich občas rozhýbal. Pohľad na tento úkaz, čo sa javil predomnou skor pripomínal príchod zimy, než jari. Starý zhrdzavený bicykel tak dokonale pohodený na zem, akoby ho tam niekto naaranžoval.
Nohy skrížené, bolo na nich vidno, že unavené prácou z celého života. V pravej ruke držal knihu, tiež nie dnešnú, knihu, ktorá dýchala históriou a možno by jej strany vedeli povedať viac, než slová v nej napísané. Bola rozpadnutá, dokopy ju už držali možno len jeho ruky. S ľavou v nej listoval, pomaly, niekto by si pomyslel, že to len preto, lebo bol ujo starý, ale možno práve preto tak pomaly a opatrne, aby knihu nepoškodil.
Jeho výraz tváre bol skor zamyslený, než uvažujúci nad pútavým dejom. Skor ako výraz hodnotiaci život. Jeho celý život. Odviedol dobrý kus práce? Možno práve táto otázka výryla v jeho mysli...
Oči tmavé, vráskami obklopené, ale určite šťastné. Hlavu mu zdobil klobúk, ale taký typický pre starých pánov. Na sebe dlhší kabát chrániaci ho pred chladným fučaním vetra. Mal kostnaté, vráskavé, suché ruky, ktoré práca počas jeho celého života isto nešetrila...
Za chrbtom kopec...a zapadajúce slnko, posledné minúty dňa...
Posledné chvíle života.
Pred ním výhľad na celé mesto pripravujúce na noc...neustále tečúcu rieku...
Pohľad na celý jeho život.
Pseudoblog
Komentuj
9 komentov k blogu
1
depropex
11. 4.apríla 2009 23:35
veľmi pekné
Napíš svoj komentár