Ruka napočkajúc na verdikt môjho mozgu schmatla kľučku a veľkou silou ich otvorila. Pôvodne malo nasledovať veľké zabuchnutie dverí za sebou, ale keď som ju uvidel.
Ruka za mojím telom pribrzdila dvere a tak sa len potichu privreli.
Bola pri okne. Stojac pri tom chladnom okennom ráme pozorovala ako padajú vločky z neba.
Bola krásna. Mojej prítomnosti neprikladala žiaden dôklad. Akoby som tam ani nebol. Pomaly som sa k nej zo zadu približoval. Celú dobu som dúfal, že sa ku mne neotočí. Stratilo by to svoje čaro.
Stál som krok od nej. Vdychoval som jej vôňu. Vôňu jej parfému a jej vlastného tela. Bola to výnimočná zmes, ktorá uchvátila vždy každého.
Vyžarovalo z nej také teplo a toľká láska, že aj na krok od nej som to všetko cítil.
To teplo okolo nej hrialo aj mňa.
Chcel som svoje dlane položiť na jej ramená. Bál som sa však, že by som sa vylakala.
Vo voľnom éteri som so svojimi rukami prešiel siluetu jej tela. Mala také silné vyžarovanie, že som cítil, akoby som sa dotýkal priamo jej.
Pomaly som sa tvárou priblížil k jej krku. Asi pocítila na svojej hebkej koži môj dych a ona akoby reakciu sa mykla.
Otočila hlavou v bok. Privrela oči. Jej červené pery sa roztiahli do úsmevu.
Pristúpil som k nej. Silno ju objal a pobozkal.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
„
inak pekne