Chcela by som, teda sa apoň snažím opísať môj posledný rok do jedného blogu.
Ako myšlienka, že jeden celý rok vopchať do jedného blogu - to sa mi zdalo hrozne veľa, totižto ma napadalo toľko vecí a teraz, keď je už večer a môj najobľúbenejší čas, keď sem - tam napíšem blog, tak ma nič nenapadá. Resp. ma napadá len možno jedna dve veci, čo sa so mnou také stali minulého roku. Ale samozrejme ich bolo milión.
Akurát, len mám také zavádzajúce stavy, keď sa mi vynárajú spomienky a to nerobím teraz rozdiely medzi tými príjemnými či menej príjemnými, tak mám problém rozonať čo ktorý rok bolo.
Tak v januári minulého roku, som si dala predsavzatie, čo som ešte mimochodom tuším hneď v ten večer porušila, tak tento rok si predsavzala, že si žiadne predsavzatie nevezmem.To je najistejšia cesta k úspechu.
Február a marec? To boli dva pekné mesiace. Na príčine mojej radosti tentokrát nezáleží.
Apríl a máj. Tak to boli mesiace, keď som sa začala preberať do učenia. Ja viem, bolo to včas, ale na konci roka, teda toho školkého som si aj tak trošku polepšila, ale že načo?
Boli to zasa časy, keď sa už dalo konečne existovať aj vonku. Zas a znova sme začali obývať kúpalisko-parkovisko.
Jún. Konečne bol hmatateľne blízko koniec školského roka, koncoročný výlet a koncert.
Samozrejme bez Angeliných (to je triedna) hlúpich poznámok to nešlo. Hlavne keď ma nechcela na konci školkého roka pustiť na koncert, keď sme sa už neučili.
DM v BA na INTER boli prosto úžasní. Našu a zjavne aj náladu ďalších 35 či koľko tisíc ľudí nepokazilo ani zlé počasie. Taká zmoknutá som nikdy v živote nebola.
Hneď po koncerte, vlastne na ďalší deň som išla za spolužiakmi na triedny výlet, do "ďalekých" Patiniec. Niečo otrasné to bolo. Ako sme tam varili ten smradlavý guláš, čo len Frantovi chutil. A Angela jak prehľadávala každú izbu. A Slezák hore v posteli vedľa mňa - následný príchod Frantu. Ja sa na tom dodnes vždy smejem.
Júl a august. Môj EUROTRIP do Írska. Spoznala som kopu super skvelých ľudí. Proste úplná fantázia. Jak som sa toho celého obávala, tak svelo všetko dopadlo.
Po návrate som nastúpila do práce. V tej "brandži" - jak smiešne to znie, pretrvávam dodnes. Tá práca mi dala hrozne veľa. Mám nové ciele v živote, ktoré ja viem, že sa ešte najmenej miliónkrát zmenia, ale teraz sa snažím pre ich dosiahnutie. Spoznala som zasa len plno ľudí. Koncom leta som dostala aj ponuku pracovať vo firme naďalej a taktiež pozvanie do Ríma.
September. Dovŕšenie 18. veku môjho života. Stala som sa dospelou. Teda aspoň na papieroch. Začal sa nový, predposledný školský rok na gymnáziu. Bola to taká nádej, že už únik z tohto mesta sa blíži. Potom prišiel vodičák, teda ja som prišla za ním. A o pár dní na to očakávaný Rím. Rím by som už chcela konečne venovať samostatný blog, ale nejak, nejak to zatiaľ nevyšlo. Každopádne som si Rím a tých talianov vychutnala a užila.
Október a november. Čo dodať k týmto mesiacom? Vôbec neviem. Toršku zdravotné problémy, keď som tu odpadla, rozbila si nos a natrhla pod okom, ale to prešlo.
Potom jarmok. A všetko tak rýchlo utieklo, hlavne asi preto, že naozaj som mala stále málo času, bolo to na striedačku, škola- práca a pre istotu po sobotách prípravka v Blave.
Zase len som spoznala veľa ľudí. Známostí nikdy nie je dosť.
A na záver december. Rýchlo prišli aj odišli. Zasa len ďalší rýchly mesiac.
Vlastne celý rok bol taký rýchly.
A ako by som to zhrnula na záver?
Rok 2009 bol super. Spoznala som veľa super ľudí, aj z rôznych kútov sveta.
A bol to rok plný smiechu.
Načo spomínať to zlé?
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
husky
2. 1.januára 2010 00:41
u mna vyhrava ten DM
5
hehe na depechakov som robil za barom aj my sme dobre zmokli, boli sme tam od 12tej naobed
6
ach boze ja som dm zmeskala silno zavidim a inak pekne zhrnutie roku
Napíš svoj komentár