Veľká krabica spomienok

Každý z nás má doma isto kopu nepotrebných vecí. Rodičia vám vždy hovoria, že nech to už vyhodíte, lebo je to nepotrebné a je z toho iba bordel alebo to zaberá miesto.

Ja mám doma kopu takých vecí. Pri každom upratovaní si ich obzriem a pospomínam, pri niektorých aj poplačem a potom tak isto dám naspäť na pôvodné miesto. Tie , , veci" pre mňa znamenajú veľa. Raz keď budem staršia - o moc staršia, si potom pokojne jeden večer sadnem ku krbu a vytiahnem , , veľkú krabicu spomienok". Každý jeden kúsok si pozriem a pospomínam na jednotlivé etapy môjho života. Bude to dlhý večer.

Možno to znie trošku až prehnane, ale na každého človeka, ktorý sa čo i len rýchlo, nebadane prehnal mojím životom, mám nejakú spomienku. Mám tak plno plyšákov, retiazok, náramkov, fotografií, listov...
Na prvý pohľad vyzerajú ako obyčajné bežné veci, ale iba ja viem, že akú majú hodnotu. Viaže ma k nim niečo, čo sa opísať ani tak poriadne nedá. Hoci viem, že najkrajšie pamiatky a spomienky na ľudí nosím aj tak v srdci.

Už len môžem dúfať, že ešte v živote stretnem veľa ľudí a pribudne mi ešte mnoho mnoho spomienok, na ktoré budem potom spomínať pri tom krbe a budem ich rozprávať aj svojím vnučkám a vnukom.

Týmto blogom by som zároveň chcela popriať každému veľa pekných spomienok na budúcnosť!
Aby ich spomienky boli plné sĺz iba od šťastia a nie bolesti.

 Úvaha

7 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu