Chyba je (asi) len vo mne .....

Často premýšľam o tom, že ako vplývam na okolie, aký dojem zanechávam alebo proste aj nad tým jaký som v podstate človek .. Napriek môjmu sebavedomiu si občas dávam otázku, či nemám veľmi skreslenú predstavu o tom, koľko priateľov mám, alebo koľko ľudí mi pomôže v najhorších chvíľach ....
Teraz, keď musím ležať doma v posteli a liečiť sa si uvedomujem, že nemám pri sebe nikoho takého, komu by na mne nejako zvlášť záležalo. Samozrejme, mám pri sebe isté spriaznené duše = moje lásky, proste ľudí, ktorých ja mám nadovšetko rada, ale .... Mám taký pocit, že táto náklonnosť je len z mojej strany. Ja neviem, možno len môj šiesty zmysel nemá práve svoje dni. Proste títo ľudia mi vždy povedia, čo si o mne mylia, čo im na mne prekáža a dokážu s ami zdôveriť so svojimi starosťami (za čo im veľmi ďakujem, že mi takto dôverujú). Vlastne mala by som sa z toho tešiť, že mám aspoň zopár takých priateľov, ale proste nedokážem sa tešiť z toho.
A tak si dávam otázku, či všetky svoje kamarátstva v podstate nekazím len ja svojou povahou a svojim neustálym sťažovaním sa? Už množstvo ľudí mi povedalo, že by som mala zmeniť svoj prístup k ľudom, avšak nikto mi nikdy neodpovedal, že v akom smere by som sa mala zmeniť.. Tak ako potom chcú, aby som sa zmenila? A potom, keď sa v ničom nezmením začne to, čo najviac nenávidím = ohováranie. Vždy ma neskutočne zraní, keď sa dozviem o tom, že na mňa hovoria najmä tí ľudia, ktorých považujem za mojich najlepších kamarátov. Práve tí vedia to, čo si možno sama nechcem priznať, to, že na vine všetkých zlyhaných priateľstiev som ja ...
Viem, že zajtra budem opäť v tom svojom presvedčení, že chyby robia iní a ja som len ich obeťou, ale proste aspon v takýchto stavoch si to dokážem priznať, aj keď viem, že to je veľmi málo ..

 Úvaha

0 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu