Do mesta som prišla trošku skôr a keďže som nemala čo robiť pomaly som išla do školy. Ako som kráčala (teda skôr som len tak šúchala nohami po zemi, aby to ako chôdza vyzeralo), tak som zbadala spolužiačku, ktorá si to namierila do jedného podniku tu v RK, tak samozrejme som sa k nej pridala. Ten podnik, poviem vám, nazývame ho klub mafiánov a vždy keď tam sme tak máme pocit, že tam niekto začnie strieľať.
" No poďme odtiaľto do .... ", povedala ďalšia spolužiačka.
" Veď prečoooo ?? ", pýtam sa.
" Lebo mafia ... ." Síce trošku slabé vysvetlenie prečo, ale napokon sme išli do toho ústavu, ktorý sa ževraj volá gympel. Ja by som to skôr nazvala psychiatria, ústav, geriatria ... Názvov je fakt veľa.
Prvá hodina bola matika. Samozrejme jako vždy som robila niečo iné, takže z tej hodiny viem len to, že vpondelok píšeme písomku ..... No do riti.
Potom bola fyzika. Na tej sme písali. S pocitom, že to viem som išla na tú hodinu, avšak po tej písomke mi nebolo všetko akosi jedno. Ja sa fakt na to môžem vysrať.. tak ja sa to učím ako sprostá, a on da také veci čo nemáme ani v zošite. Už som si myslela, že to najhoršie mám za sebou. lenže .....
Prišla hodina s názvom Nemecký jazyk. Celú hodinu sme nič nerobili, ale na konci jej nejako preplo, a že si ide vyskúšať tých, čo ešte neboli. Vydýchla som si, veď som už bola .... a v tom momente..
" Katarína no poď."
Myslela som si, že asi vyskočím y okna pri ktorom sedím.
Samozrejme nevedela som cituje " pružne reagovať na otázky" čiže za 3. Tá krava ma fakt neznáša. Veď ja nemôžem mať 3 na vysvečku.
Nasratá som po skončení hodiny odišla z triedy s vedomím, že aj pekný deň sa môže veľmi rýchlo zmeniť na zlý.
Je to možné?
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár