Dnes som opäť vstávala o 5:00 hod ráno. Boháča taká bola tma, že v dobrom úmysle ísť na WC som raz kopla prstami na nohe o prah medzi dverami a raz som nevymerala v tej tme spravny smer a narazila som do steny. Potom prisla vec, ktorú na každom ráne nenavidím - zasvietenie svetla. Ide mi to vypáliť oči (veď viete nám upírom svetlo spôsobuje dosť značné bolesti hehe).

Samozrejme, nebol by to deň bez toho, aby som ja nebežala na zastavku ( nikdy neviem jako sa v tomto slove dávajú tie dĺžne, tak radšej bez nich). Skoro som pri šoférovi vzplula dušu, keď som hovorila tie slova " stanica, študentský." Vyzeralo to však ako úbohý pokus o syčanie nie to ešte vyslovovať. Šofér pohľadom vyoraného krtka naťukal na stanicu, však kam inam by som už len išla.

Prišla som do školy a kukám ... v škole zrazu nejako veľa ľudí. Normálne mi trvalo, kým som našla niekoho z našej triedy a zrazu .... kde sa vzala, tu sa vzala sedela tam moja spolužiačka. Prisadla som si. Reč s ňou však skončila na bode mrazu, a tak aj rozprávať sa sama so sebou by vtedy bolo zábavnejšie.

Prvá hodina bola geo. Zevraj veda o našej matičke Zemi. Hovno, také blbosti sa len na gzmpli môžu učiť. Čistý ústav. Potom bola matika. Písomka. HEHE .... fakt vtipná písomka dúfam vlastne, že aspon na 3 vytiahnem .. však to je dobré. Takému debilovi jako som ja stačí. Potom fyzika. Keď už počujem to profákovo slovo richtárka na moju osobu ( ževraj som predseda triedy) ide ma urvať a toho človeka si dokážem predstaviť zapojeného na xx voltov, keďže tak rád hovorí o tej elektrine. Nasledovala telesná. hehe a viete ako..spojenie dievčatá a hranie volejbalu veľmi netvorí zohranú dvojicu. A tak celý volejbal bol len o tom, že buď si podal alebo nepodal. Keď to videla profka, snažila sa byť vtipná a hovorila, že asi bude plakať po tomto a potom začala, že asi sa opäť vrátime ku gymnastike .... hehe ten jej akože vyšiel.

Ďalšia hodina mala byť nemina, ale stala sa jedna z najkrajších vecí na svete normálne ta hodina odpadla. Ja šťastná ako blcha som si išla kúpiť niečo najedenie. Voľná hodina to sa nestáva tak často, škoda len, že som musela v tej komunistickej budove čakať na najnudnejsí predmet na svete. Tú profku v súkromí volám "uspávačka hadov" pretože jej monotónny hlas uspí hádam každého.

Potom som rýchlym krokom ( predstavte si tých, čo športujú v rýchlej chôdzi, tak takou rýchlosťou) som sa ponáhľala na stanicu. Nasadla do busu, pustila hudbičku a a spala....

A teray robim spoločnosť mojmu bielemu debilovi ( cháp počítač) a stvrdnem tu dovečera. Krásny to večer heh

 Denník
Komentuj
Napíš svoj komentár