Vošla som do triedy. Ako vždy, privítal sa hrozný hurhaj, pretože dnes končil školský rok. Ponáhľala som sa k svojmu miestu, kľučkujúc pomedzi neidentifikovateľné predmety a rôzne individuá našej triedy. Tašku som hodila na zem a očami om prebehla zostavu spolužiakov. Baby ktoré som hľadala tu buď neboli, alebo šli na WCko. Nechcelo sa mi tam ísť, takže som sa prikmotrila k chalanom.

Pozdravili sme sa, prehodili zopár slov. Zazvonilo. Zase som šla k svojmu miestu. Ešte stále tu nikto nebol. Z mojich kamošiek iba baba, ktorá sedela so mnou. Otvorili sa dvere, ale nevošla do nich najobávanejšia učiteľka. Ale naša triedna. Chúďa, vyzerala strašne, asi sa nevyspala. Vzlykla a v triede nastalo ticho. Postavila sa pred tabuľu.

, , Ako vidíte, dnes tu medzi nami chýbajú niektoré dievčatá, " zrak jej zablúdil na prádzne miesta predo mnou, , , bohužiaľ, oni už neprídu. Myslela som si, že by ste to mali vedieť. Oni.. Oni včera havarovali... a neprežili to, " ako to hovorila, hlas sa jej stupňoval, až pri posledných slovách skoro kričala.

Nie, to nie je možné...Veď, veď včera sme ešte na lavičke kecali a uťahovali si jedna z druhej. A dnes má byť koniec? všetky tie chvíle, tie pekné chvíle, majú byť spomienkou. Len tak zrazu?

Vedela som, že mali ísť na žúr. Síce som bola trochu nahnevaná, že mňa nepozvali, tento pocit vytlačil obrovský zármutok. Strata. Už nikdy nič nebude také ako predtým. Doľahlo to na mňa a ja som sa rozplakala. Spolužiaci ku mne chodili, aby mi boli oporou. Lebo vedeli, že to boli moje nejbližšie osoby.

 Vymyslený príbeh
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
mucinka5999  9. 5. 2009 10:52
pekny clanok..aj ked smutny
2 
fotka
lenuska175  9. 5. 2009 17:09
Chcelo by to ešte nejaký záver-záverečné slovo alebo niečo také.



Inak pekné..a smutné
Napíš svoj komentár