Hudba je príliš hlučná na to aby ma niekto počul kričať,takisto dosť hlasná aby som nepočula susedku ktorá sa pokúšala rozkopať naše dvere.. nazvala to “klopaním“.Môže byť štastná že som jej neotvorila,v takom rozpoložení nemám problém poslať kohokoľvek do p*či..poprípade prifarbiť fasádu (ale inak niesom agresívna)
Hej chápem,sklamala som ťa.Sklamala som všetkých.
Tá tvoja úprimnosť.. ako nôž ukrytý za chrbtom.Ako to môžeš povedať?!.. nevieš aké to je.Nevieš aké to je byť mnou..neistá,stratená,opustená,zranená..môžeš si gratulovať,tento krát si ma zrazil až k úplnemu dnu.
Hranica zrútenia.
Nie,už nemôžem.Zastrčená vo svete ktorý nenávidim.
Je mi zle.Zle zo všetkých okolo.Z ich veľkých falošných úsmevov a hlúpych lží.Čo je ešte horšie,je mi zle s môjho veľkého falošnéhu úsmevu.
Chcem byť niekym iným.. áno viem,plýtvam osobou ktorou som.Ale kto to vlastne je?17 rokov žijem pre seba,není tu nikto komu by na mne záležalo. Z toho plynie.. som nikto.
Nechcem skončiť,ale začať znovu.Blbé na tom je,že to asi nepôjde.Je úplne jedno ako ďaleko utečiem,všetko zlé pobeží so mnou.
Vylievať si dušu do blogov není veľmi môj štýl,ale občas tu není nikto kto by vás vypočul.Musela som to napísať ,už len preto aby som si to teraz prečítala.
Musím so sebou niečo robiť.
Musím sa dať dokopy a ísť ďalej..
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
acheraya
20. 2.febuára 2011 16:26
Chápem celkom ťa .. ale .. Nikdy nie je tak zle, aby nemohlo byť horšie .. vravím z vlastnej skúsenosti. A tým že budeš hovoriť, že horšie to už byť nemôže, iba vesmír provokuješ, aby ti zoslal ďalšiu ranu a dokázal ti že stále môže byť horšie.
Napíš svoj komentár