Chcem utiecť...niekam veľmi veľmi ďaleko. Niekam, kde ma nikto nebude poznať. Niekam, kde mi nikto a nič nebude pripomínať moje chyby a nesprávne rozhodnutia. Niekam, kde budem môcť začať úplne odznova. Potrebujem od tohto všetkého odísť, všetkých opustiť a spoznať nových ľudí, tých so srdcom a dušou. Tých, čo vedia odpúšťať a milovať.
Lenže cesta je ďaleká. Nemôžem len-tak utiecť a na všetko sa vykašlať. Veľmi rada by som to spravila, no nemôžem, nedá sa to. Aspoň zatial nie.
Aké fajn by bolo pred všetkým sa skryť. Nemať žiadne problémy a ani žiadne povinnosti. Nič nemusieť. Nič neriešiť. Jednoducho odísť...
Aká škoda, že takto to nefunguje. Že všetko je také komplikované...že my si všetko komplikujeme.
Zasekla som sa v sebe samej a nemôžem/neviem sa vyslobodiť. Neviem výjsť. Neviem nechať minulosť a kráčať dopredu. Bolí to, veľmi, pretože som taká slabá. Slabučká. Porazená svojou nedokonalosťou.
Ale nič netrvá večne, verím, že aj toto obdobie raz musí prejsť. Odíde a nechá ma slobodnú. S úsmevom na tvári.
A ja všetkým dokážem, že už nie som to malé stratené dievčatko, ktoré nevie, čo chce...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár