Neviem,netuším...V hlave zmätok,zmiešané pocity...
Neviem prečo, z akého dôvodu,viem len jedno. Na ten deň nedokážem prestať myslieť.Jeden jediný večer, a toto so mnou urobil...
Chodím všade ako ako zblúdila ovečka, s myšlienkami niekde inde, niekde daleko.. pri ŇOM. Utápam sa v spomienkach na ten deň.
Ked mi podveče zazvonil mobil, a v ňom sa ozval známy hlas s otázkou : "Ahoj , nezájdeš von ? "..S menšou nechuťou (Ved každí o mne vie že som leňoch ) som si obliekla prvé veci,ktoré boli pohodené na stoličke a vybrala som sa na cestu..
Stretávka ?..Samozrejme ako vždy .. tam pri "pumpe". S ďoďom ste ma tam už čakali, už len počkať na jožka a hor sa na našu "lúku"
S dekou, nejakými fľaškami (Tatranský čaj a čučo ; ako správni východniari ).. a dobrou náladou sa mohol večer začať.Jeden
z tých úžastných večerou aké som už dávno nezažila.Bolo mi ľúto,
že sa takto rýchlo skončil. Kiežby sa dal čas zastaviť,,vracala by som ho stále, stále dookola aby som tam mohla byť s tebou. Ale čo už čas sa vrátit nedá..
Museli sme domov...
Ponúkol si , že ma pôjdeš odprevadiť. Bola som rada ved aspon nepôjdem sama. A v takomto stave , troška pripitom; tak doobre povedzme si pravdu troška viac pripitom , neviem či by som sa sama vobec dovliekla domou ..
Cestou si ma chytil za ruku, lebo som už nevládala ani chodiť .. Asi by som skončila v nejakom najbližšom kanály ..Ale našťastie sa to nestalo, bol si tam so mnou .
Kamoš ktorého poznám dobrých 15násť rokov.. Pamatám si ako sme spolu ešte piekli tie koláče z piesku, alebo ako sme ako malé deti stavali bunkre, vyvádzali kadeaké somariny.. a svet patril iba nám a naším detským predstavám.
Až vted večer, ked si so mnou šiel takú diaľku (cca 4km ) pešo a držal ma za ruku som si uvedomila ako veľa pre mňa vlastné znaménááš..
Ostávalo mi už len pár krokov k tomu aby som bola doma. No ty si sa predomňa postavil, a nedovolil mi odísť . Zovrel si ma v náručí a držal ako kliešť. Stáli sme tam asi hodinu a dookola kecali o tom ako sa nám od seba nechce.
...Chela som ti povedať ,že už musím ísť domov, no ty si ma prerušil,troška zvlášten, nečakane...
...Dal si mi pusu.. prvú druhú tretiu..
Neviem ako by som sa zachovala, keby som bola úplne triezva a taktiež neviem, čo by si urobil ty, či by si sa vôbec k tákemuto niečomu odhodlal.
..Ale stalo sa, len neviem či chvalabohu či bohužiaľ...
... Ty dobre vieš, že ja mám frajera
...Ty dobre vieš že je tu On
...A ja to tak isto viem, viem že pre mňa už obetoval pol roka, že ma miluje...
Cítim sa teraz ako posledná KURVA,.. áno áno ja vjem...
..že som sa vylízala s iným a pritom mám už pol ročný vzťah.
...Ale ked ja som to tak vtedy cítila. AK by závisleo len na mňe, tak by sme tam v objatí stáli kľudne aj do rána...
.... Marián ty vieš, ako strašne ta ja mám rada.. nechcem aby si trpel.. a kôli mne už tobož nie...
dievčatko zlaté, hovoríš mi z duše.... len ja som nemala príležitosť s tým druhým niečo spáchať, lebo je ďaleko.... áno, aj ja chcem s ním stáť celú noc v objatí, aj triezva.... je to hrozný pocit byť ako medzi dvoma mlynskými kmeňmi.... verím, že obe nájdeme to správne riešenie
P.S. tvoj blog ma povzbudil aspoň v jedinej veci, že v takej situácii nie som sama....
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
P.S. tvoj blog ma povzbudil aspoň v jedinej veci, že v takej situácii nie som sama....