Zrazu bolo všetko iné ... Mama sa celý deň starala o Silviu ... otec pracoval .... a ja som ostala sama so strašnými výčitkami svedomia ... Môj život sa zmenil ... stratila som všetkých kamarátov...moje známky sa z jednotiek a dvojak zhoršili na štvorky a päťky...svoje útočište som hľadala v rôznych baroch kde som sa opíjala.... začala som fajčiť ...Mama nemala na mňa čas preto neprišla na to že fajčím a pijem ... otec na to taktiež neprišiel.... Ani som sa nenazdala a bola tu zima ... a s ňou aj zimné prázdniny .. Rodičia už nevedeli čo majú somnou robiť ...celý čas som sedela zavretá v izbe.Tak sa mama rozhodla že k nám zavolá môjho úžasného bratranca z Popradu...Môj bratranec sa volá Ľuboš a je to fakt úžasný človek .. niekedy býval u nás v dedine .. ale potom sa presťahoval do Popradu.
„Viky, príde k nám Ľuboš“ s touto vetou mi do izby vtrhla mama. Potešila som sa že konečne príde niekto kto mi rozumie ... niekto komu sa môžem vyrozprávať... „Jéé tak to super“ povedala som . Mama sa usmiala a odišla. Sedela som na posteli a premýšľala koľko veľa som toho s Ľubošom prežila. Fakt. My dvaja sme si už hocičím preskákali.Vždy sme si všetko hovorili a aj to že kto sa nám páči ... proste on bol ako môj najlepší kamarát .... vždy keď si spomeniem na tie staré dobré časy automaticky sa mi na tvári vynorí úsmev... Ale keď sa presťahovali....boli sme čoraz menej v kontakte a čoraz menej sme sa navštevovali... Ľuboša som nevidela možno 5 mesiacov ... Tak už budem rátať dni do jeho príchodu ..
26.12.
„Ľuboš ...“ doslova som naňho vyskočila a obímala som ho ako sa len dalo... „Vitaj!“ povedala som a usmiala som sa naňho...a hneď sme si to namierili do mojej izby... „No ako žiješ? ..pochváľ sa“ „Žijem normálne... chodím na gympel ... a inak už nič také nie je nové a čo ty ?“ No tak ja sa určite nemám čím chváliť ... fajčím , pijem a chodím poza školu... „ Ja ....“ „Ja viem čo sa stalo Silvii a viem aj ako sa to stalo ... a aj ako si sa zmenila ...“ pri týchto slovách sa mi už tlačili slzy do očí ... „ Ja ... nechcela som byť takáto... ale všetko sa mi vymklo z rúk...“ „ Teraz je čas na to aby si sa dala dokopy a začala žiť úplne iný život ako doteraz ...“...... pokračovanie nabudúce




Úplne na záver by som chcela poďakovať môjmu bratrancovi ktorý sa tiež volá Ľuboš: Ďakujem ti za všetko .... za to že ma vždy vypočuješ ... atď... atď ... veď ty vieš Ďakujem že si ! Mám ťa moc rada

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár