V jeden zimný večer sme s Ľubošom len tak sedeli na posteli a rozprávali sme sa... v tom mu zazvonil mobil : „ Áno? ... Aha to si ty? ... Vonku? Dnes? ... Neviem či bude chcieť ísť.... No dobre skúsim ju presvedčiť Pá. O chvíľu ti zavolám...
Ľuboš položil na posteľ a pozrel na mňa skúmavým pohľadom .... „ Čo sa deje?“ „Volala mi spolužiačka zo základky ... Pýtala sa či nepôjdeme von?“ „..Ako sa dozvedela že si tu ?“ „Neviem...“ nachvíľu sme sa odmlčali.. „ Tak teda ako pôjdeme alebo nechceš ísť?“ Veľmi sa mi nechcelo ... ale už som stráášne dlho nebola von takže moja odpoveď znela: „ Áno ideme“ Obidvaja sme vstali z postele a začali sme sa obliekať. Zavolal spolužiačke a dohodli sa že kde nás počkajú...Vyrazili sme.. Mne však prebehla hlavou myšlienka že polovicu ľudí z jeho bývalej triedy nepoznám... „Ľuboš veď ja tam nikoho nepoznám....“ „Nehovor mi že teraz chceš z toho vycúvať ...“ „To som nepovedala“ „ Ale prosím ťa Aďu poznáš... Mateja tiež ... a ešte ide Zuzka...“ „Iba oni traja?“ „Hej iba oni.. A kam vlastne chcete ísť?“ „ Neviem ... Aďa povedala že iba tak sa niekde porozprávať.. a že môžeme skočiť aj do baru ..“ „ No tak fajn...“ ja do baru ísť nechcem... už nikdy v živote... neznášam to tam ...
„Ľuboš...!“ skočila naňho Aďa... a vzápätí aj Zuzka... Ja som tam iba stála pozerala na nich... pripadala som si ako piate koleso na voze... a to bol iba začiatok tohto večera.... Potom som sa pozrela bokom a tam som zbadala chalana... Hnedé oči, tmavé vlasy .... Pozeral sa na mňa .. Premietla som si rozhovor s Ľubošom... a vzápätí mi to došlo ...To je Matej.... „ No ľudia čo stojíte ideme sa baviť ..“ zahlásila Aďa.. Kráčali sme po ceste .. vedela som kde vedú naše kroky... do baru .. presne tam kde som nechcela ísť ....Vošli sme tam... opäť sa mi vynorili spomienky ako som sedela pri bare a opíjala sa .... Ani som si neuvedomila že som stála na jednom mieste ako prikovaná... zrazu do mňa niekto štuchol.. „ Ty nejdeš?“ opýtal sa ma.Neodpovedala som len ticho kráčala za ním Sadli sme si do boxu... a začali sme kecať ....No teda iba Aďa,Zuzka a Ľuboš.Ja a Matej sme len na seba pozerali a mlčali sme....V tom som zbadala barmana ako k nám mieri s tackou plnou poldecákov... Nie! Ja to nebudem piť ...Keď barman položil predomňa poldecák tak som rýchlosťou blesku vyletela von z baru .... Sadla som si na schody a iba tak premýšľa... Po tvári mi stekali slzy...Musela som si zapáliť... Vybrala som cigaretu zapálila ju ... potiahla som a vzápätí som pred seba vyfúkla mráčik dymu...V tom si ku mne niekto prisadol... „Máš ešte jednu?“ opýtal sa ma. „Jasné“ povedala som a podala som mu cigaretu... Sedeli sme na schodoch .... každý ponorený vo vlastných myšlienkach ...Slzy sa stále drali na povrch... v tú chvíľu som vedela len jednu vec a to že sa tam už nechcem vrátiť... „Ja ... sa tam už nevrátim , povedz Ľubošovi že som išla domov.“ Uhasila som cigaretu a postavila som sa na odchod... V tom ma chytil za ruku... a povedal: „ Ani ja sa tam už nechcem vrátiť..Čo keby sme sa išli niekde prejsť?“ tento nápad sa mi pozdával. „Tak fajn ... Poďme“ Celý čas sme boli ticho... nikto z nás nič nepovedal iba sme kráčali a kráčali... Zrazu som sa ocitla pri mojom dome... „Ja už asi pôjdem... Je mi zima“ povedala som a kráčala som smerom ku dverám... „Tak teda ahoj“ povedal Matej . „Ahoj“ povedala som a usmiala som sa. Tak takýto večer som teda ešte nezažila ....
ÚÚf tak táto časť mi dala zabrať ... Rozhodla som sa že každú časť niekomu venujem .... Tak chcem túto časť venovať mojej najlepšej kamarátke Paťke..Pati vďaka ti za všetko.. za to že keď ťa potrebujem môžem sa na teba spoľahnúť...proste ďakujem za to že si ! Mám ťa moc rada
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
nemammeno299
20. 9.sept. 2012 20:27
aj ja ťa mám rada
Napíš svoj komentár