Prišla som do izby a hodila som sa na posteľ a opäť raz som uvažovala či k nemu cítim niečo viac... Nevedela som čo vlastne chcem... Priala som si aby to bol len sen... Uštipla som.... Hoplá ... krutá realita ... Vstala som z postele a vybrala som sa do kúpeľne... zobliekla som sa ... vošla som do sprchy a nechala som na seba tiecť horúcu vodu ... Asi po 30 minútach som vyšla zo sprchy... obliekla som si pyžamo a ľahla som si na posteľ... v tom mi pípla SMS-ka ... Bola od Mateja : „Prečo si odišla?? Jeden jediný dôvod chcem vedieť ..“ ignorovala som ho ... neodpísala som mu lebo som vlastne ani nevedela prečo som odišla... O pár minút som zaspala...
Ráno som zobudila o 9:00. Zišla som dole po schodoch ... Namierila som si to rovno do kuchyne kde už rozvoniavali palacinky ... sadla som si za stôl a pozdravila som mamu... Tá mi hneď dala raňajky... najedla som sa ... a opäť som odišla do izby... sadla som si na posteľ do uší som si dala sluchatka a pustila som si pesničku od Justina Biebera- As long as you love me ... táto pesnička ma vždy vedela upokojiť ... No teraz to bolo iné ... tentoraz ma táto pesnička rozplakala... Boli to slzy zúfalstva... Bála som sa že mama nájde takú uplakanú tak som rýchlo vypla pesničku... Zavrela som sa do kúpeľne... Z vrecka som vytiahla cigaretu a zapálila som si ... aby mame nič nebolo nápadne, pustila som vodu... Potiahla som si z cigarety a vyfúkla som pred seba obláčik dymu... Spomenula som si ako som vtedy sedela na schodoch s Matejom a obaja sme fajčili... Potom som si spomenula na to ako ma v aquacity pobozkal... ako sa jeho pery dotkli tých mojich... Stále som to cítila... Na maličkú chvíľu som zabudla na všetko... zatvorila som oči... a potiahla som si z cigarety... „Viky čo tam toľko robíš?“ zakričala na mňa mama. „Sprchujem sa ... prečo?“ „Iba tak ...“ povedala mama. Ešte šťastie že mám vlastnú kúpeľňu. Keď som dofajčila cigaretu som spláchla do záchodu.. Otvorila som okno... Kúpeľňu som nastriekala mojím dezodorantom aby nebolo nič cítiť... Potom sa pustila do upratovania mojej izby.
Večer keď som všetko upratala som sa rozhodla že sa trošku povenujem Silvii. Prišla ku nej a začala som jej čítať rozprávku... Cítila som sa s ňou super... Hrali sme sa dlhé hodiny...Mama nás s nadšením sledovala... Keď už musela Silvia ísť spať dala som jej pusu na líčko a popriala som jej dobrú noc . „Prídeš ku mne aj zajtra?“ Opýtala sa ma. „Áno ... prídem..“ povedala som a usmiala som sa na ňu. Keď som bola so Silviou nejako som zabudla na ten včerajšok... no teraz keď som sama všetko sa mi začína vracať. Prišla som do izby a pozrela som na mobil. Nič ... žiadna správa... žiaden zmeškaný hovor... Zosmutnela som ... myslela som si že bude bojovať dovtedy kým ma nezíska ... mýlila som sa... Začala som si pozerať fotky čo mám v mobile ... väčšina fotiek bola s ním... Keď som zbadala jeho úsmev ... jeho hnedé oči srdce mi poskočilo...Spomenula som si ako nám ako kamarátom bolo spolu dobre... Zrazu som pocítila niečo čo som ešte nikdy v živote necítila... Pri srdci ma hrial príjemný pocit ... pocit že ma má niekto rád a stojí o mňa... Zrazu som mala v hlave jasno... Vedela som presne čo chcem ....
Tak po dlhom čase vám opäť pridávam časť... ja viem je nudná atď.. nevadí pokračovanie nabudúce
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár