Blížila som sa k jeho domu.... Zbadala som dvoch ľudí stojacich na chodníku... Keď som prišla kúsok bližšie zistila som že je to Matej a Zuzka... skryla som sa za kríky tak aby ma nevideli a ticho ich sledovala... Zrazu sa k nej Matej priblížil a začali sa bozkávať... Pocítila som bolesť... ako keby do mňa niekto zabodol nôž.... Sledovala som ich zo slzami v očiach... Keď sa od seba odtrhli Matej sa jej opýtal: „Chceš so mnou chodiť?“ ona iba nemo prikývla a zase sa začali bozkávať... V tej chvíli som vybehla z kríkov a narazila som do niekoho ... Bolo to dievča... Malo svetlohnedé vlasy a modré oči.... „Prepáč ... ja ... nechcela som ...“ ospravedlňovala som sa. „Aj ty mne prepáč... Ja som Klára...“ povedala a vystrela ruku pred seba.. „Viktória.“ Povedala som a potriasli sme si rukou. V tom si Klára všimla moju uplakanú tvár. „Čo sa ti stalo?“ opýtala sa. „Je to nadlho...“ povedala som. „Ja mám čas..“ „Prepáč... ale nemám chuť sa o tom baviť.“ „Aha... A čo zajtra? Mohli by sme ísť niekde na pizzu ..“ „To by šlo..“ povedala som. Vymenili sme si čísla a rozlúčili sme sa ... Kráčala som domov... Už som presne vedela ako sa cítil Matej keď ja utiekla ... Bola to bolesť... bolesť ktorá sa nedala opísať slovami.
Otvorila som dvere mojej izby a zvalila som sa na posteľ. Do uší som si dala slúchatká a počúvala som smutné pesničky... Slzy mi stekali po tvári a nedali sa zastaviť...
Rozhodla som sa že si zapálim... tak ako vždy pri nejakom probléme... Vošla som do kúpeľne... z vrecka som vytiahla krabičku cigariet a vytiahla som z nej poslednú cigaretu... „Zajtra si musím ísť kúpiť nové cigy.“ Pomyslela som si. Opatrne som zapálila cigaretu a potiahla som si... a hneď na to som pred seba vyfúkla obláčik dymu. Zalial ma príjemný pocit... Hneď som sa cítila lepšie.
Keď som dofajčila ... dala som si rýchlu sprchu a zaľahla som do postele.... Hneď som zaspala.
Ráno som sa zobudila o 10:00. Bola nedeľa. Rýchlo som sa naraňajkovala ...a išla som sa hrať so Silviou... Hrali sme sa dlhé hodiny... presne tak ako včera.
Sedela som v izbe a iba tak premýšľala ... V tom mi začala zvoniť mobil ... Volala mi Klára : „Ahoj ... platí to dnes?“ opýtala sa ma. „Ahoj... jasné.“ „Tak o 16:00 pred pizzeriou..“ „Okej.. pá.“ „Pá.“ A zložila. Bolo iba 14:00 tak som išla pomôcť mame s riadom.
Z domu som vyrazila skôr aby som si mohla ísť kúpiť cigarety... Potom sa čakala kým príde Klára. Presne o 16:00 dorazila. Zvítali sme sa a hneď sme vošli do pizzerie a objednali si ... Vyrozprávala som jej môj príbeh a ona mne zase ten jej... veľmi sme si rozumeli...No nepovedala som jej že ten chlapec je Matej ... určite by ho nepoznala... Strávili sme spolu celý večer... Potom sme sa rozlúčili a každá sme išli svojou cestou... Zdalo sa mi ako keby kráčala smerom k Matejovmu domu... no určite uňho nebýva... veď to ani nie je možné.... Bola zima tak som rýchlo vkĺzla do domu... Pocítila som potrebu zapáliť si ... vošla som do kúpeľne a tam sa odohral opäť ten istý dej ... fajčila som a premýšľala o Matejovi... Z mojej strany to tiež bolo viac ako kamarátstvo... no prišla som na to až včera.... a to už bolo neskoro... On už má Zuzku... nech je šťastný... prajem mu to... Na ďalší deň som opäť dohodnutá s Kájou je to fakt super baba... Veľmi si rozumieme... a to sa poznáme iba 2 dni ... Som zvedavá kam pôjdeme zajtra... nemôžem sa dočkať.... Len dúfam že nikde nestretneme Mateja ... bola by to pre mňa pohroma.... :/
Tak pridávam ďalšiu časť.... Chcem ju venovať mojej suprovej kamoške Káji... Kájuška moja... mám ťa moc rada
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár