Už je tomu dávno, čo sme spolu boli a stále ťa neviem dostať z hlavy von. Martin, Maroš, Luboš ani jeden mi k tomu nepomohli. Všade, kde som mi ťa niečo pripomína. Cesta do Bratislavy, lebo tam bývaš a pracuješ, výlet na golfový turnaj na Táloch, lebo golf máš veľmi rád, chat na internete, lebo tam sme si písali, pán v obleku, lebo ten si občas nosieval, keď si sa nestihol prezliecť z práce, žralok a vodný svet v dokumentárnom filme o vodných živočíchoch, lebo si vodnár, miluješ vodu a potápanie. Myslím na teba aj, keď nechcem, až mi to žalúdok zoviera. Je mi nanič, lebo nemôžem byť s tebou. Je mi nanič, lebo je to už mesiac, čo sme neboli v kontakte a stále si čerstvo v mojej hlave a tuším, čím ďalej tým viac. Si ako vírus, epidémia, či čo. Možno je to láska, možno posadnutosť a možno len slabosť. Som stále, čím ďalej tým slabšia. Prehrávam pomaly vojnu s myšlienkami, alebo s čím to vlastne. Chcem len naspať slobodu, čistú myseľ a chuť do jedla.CHCEM ZABUDNÚŤ NA TEBA!
poznam ten pocit. neboj. mozno nie je prvy ani posledny, zaujimaj sa o dianie okolo seba. "vyjdi zo seba" a pominie to. vyrozprávaj sa kamoske, kamosovi, "zaves" to na blog, ako si to spravila... mne to velmi pomaha ak sa ti chce, linkni si moje blogy asi posledne tri, plne bolesti, nostalgie, ale potom radosti, ze vítaz som ja
ps.milujem tento portál, lebo mi velmi pomohol. ze mozem vydat nieco zo seba a druhí, neznami, mi pomohli cez TS, a pod. ň
Jáj to poznám...ale doliehao to na mna iba v takýchto chvílach ako je táto...ked nemám nič na práci...vtedy začnem čítať sentimentálne blogy a fnukat...začni behat pomôže ti to ale teraz vážne....)
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.