Vyznanie čudnej lásky

Kradnem si krátke chvíle s tebou, ktoré, ale nevlastním. Predstavujem si, aké by to bolo byť tvoja a ty len môj. Túlim sa k tebe, snažím sa k tebe priblížiť, aj keď sa v skutočnosti vzďaľujem. Vnímam, hlboko dýcham a snažím sa nasať tvoju vôňu a vôňu tvojho domova, ktorá je všade na okolo, keď si tam ty. Odďaľujem sprchu a vodu, ktorá by mohla zmyť všetko, čo mi ťa tak pripomína. Úpenlivo pozerám na fotku tvojej dcéry pripnutú na ľadničke a rozmýšľam, koho mi pripomína, kde som ju len videla. Vždy, keď spomenieš slovo Danka, Ivanka, Janka... zažiarlim. Sťahujem si piesne a neustále dookola púšťam, o ktorých viem, že ich počúvaš. Pozerám filmy, o ktorých viem, že by sa ti páčili a ktoré sme spolu pozerali. Pozorne počúvam a hlcem každé tvoje slovo. Spomínam na tých pár chvíľ, ktoré sme si ukradli z nášho času jeden pre druhého. Vždy, keď rozmýšľam, tak len o tebe. Vždy, keď snívam tak len o tebe. Vždy, keď niečo nie je povedané nahlas, tak je to len o tebe a o nás. Ak sme my, alebo si len ty a ja? Nie my dvaja? Si moje tajomstvo, môj tajný milenec, moja vráska, starosť a prekrásne trápenie. Si, to čo nemôžem mať a preto ťa tak milujem. Si dúšok tajomstva z opojného vína, trochu trpké a klamlivé, ale nádherné opojenie. Si vánok, čo nechytím, nevidím len na chvíľu zacítim zvláštne mrazenie. Si voda, ktorá sa vleje všade aj do môjho srdca, či do mojej mysle, bez môjho vedomia. Si oheň, čo páli a zároveň hreje, strašné rany mi na duší vpáli. Si zem o, ktorú sa oprieť smiem, ale nikdy neviem, kedy z nej spadnem.

 Vyznanie

5 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu