Vlažila si tvár v bolesti, vlasy umývala v beznádeji a špičkou prsta behala po hladine, ktorá bola ničím iným, než bránou nebies, držiac tu masu od anjelov.
A oni si radi poletovali. Malé vážky, sem-tam oddychujúce na leknách, len zľahka páchnuce nesmrteľnosťou. Mohli si robiť čo chceli, len keď sa jej nedotkli.
Pomedzi prsty na nohách sa jej pretlačilo bahno z dna jazierka.
No strach ho zmije. Už jej obmýva celú nohu a odkrýva kosti.
Pristaré, pre tak mladé dievča.
Zástupy mužov a žien chcelo jej priazeň. Nejeden ju ľúbil úprimnosťou celej svojej duše. Skutočne. Lež všetkých odviezla do pekla, neväčšieho od vodníkovho hrnčeka.
Miliardy a miliardy sú navždy v malej hracej skrinke a oni ani netušia ako sa o nich stará.
Prevádza ich po nebesiach a nikdy nad nimi neprestane bdieť...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár