Keď vidím zvyšok cítim stud. Ale nepripadá mi že som to bol ja. Akoby sa len duša učila z hlúpostí, ktoré telo s mysľou samovoľne vykonali kvôli tomu aby sa niečo naučila.
Čo je potom vlastne motorom bytia? Začarovaný kruh kde začiatok je koncom a koniec začiatkom ?
Všetky tri potôčiky mali svoje tajomstvo.
Vyvierali v malej skrinke a predsa v našom svete
Každý prúdil do jazierka odinakadiaľ. Neboli od seba ďaleko, no človek by si nebol istý čo všetko o sebe môžu vedieť.
Dotkol som sa jej vlasov kým sa na mňa opäť pozerala z postele. Také to pohladenie od líca za uško.
Roztvorila pery a ja som začul slabé „puk“, ktoré pri tom vydali.
No spravili viac...
Hýbali sa.
Vtedy vyslovili niečo čo tu zjavne nedokážem začuť.
Na prstoch mi zostal popol a v hlave myšlienka, že jej hlas v tomto svete nikdy nebudem pocut.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
divinatoire
13. 1.januára 2011 11:53
fíha
Napíš svoj komentár