Vedel som, že jej bytie nieje jedným z lístkov stromu. Nebolo však ani stromom ani hlinou z ktorej rástol. Jej bytie bolo vetrom, ktorý na jeseň zbieral do svojich dlaní jeden list za druhým. Väčšina z nich bola unavená časom, no niektoré z nich boli len nedávno zrodené. Niektoré odtrhli a iné z nich si pád vybrali.
Len pre krásu, ktorou tento vietor oplýval.

Napriek mladému telu, mala celé veky. Len jazierko odhaľovalo pod hladinou stmavnuté kosti jej noh. Keby bola človekom už pradávno by boli zmenené na prach.
No ona bola prízrakom, ktorý mal dušu malého dievčaťa.
Netuším kde sa skrýva ľudská, no tá jej na tom mieste určite nespočívala. Nevideli ste do nej cez oči.
Narozdiel od mojej, v ktorej každú noc čítala, kým ja som bol len starou knihou, niekde v stratenom kúte knihovne. Mohol som sa len tešiť že sa ju niekto rozhodol konečne zobrať do rúk.

Bol som jej prvý šlabikár a ona sa učila písať tlačeným. Učila sa že "človek" sa píše s veľkým písmenom, len na začiatku vety a cit je vždy s mäkkým...

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
alroune  13. 1. 2011 18:23
a cit je vždy s mäkkým...???? a dokoncenie?
Napíš svoj komentár