Ľudia chceli počúvať o cestách a bojoch. Uctievať hrdinov a možno v kútiku dušu dúfať, že aj oni raz niekoho spasia, aj keď len seba.
Preklínajú a zúria ako zvieráta, tak ako tí, ktorý sa v beznádeji krčia v rohu nory, zavrhujúc svoje bytie.
Ale zvery dušu nemajú a tak by ich mysle skončili v bezútešnej temnote.
Keby tu nebola ona.
Zneužívaná ľuďmi pre príbehy tak ako ju teraz pre ten svoj zneužívam ja. Aj keď dúfajúc, že mu nikto neuverí. Raz skončíme všetci v hracej skrinke na jej krku. I tí ostatný. Nástroje jeden druhého... I ja som nástroj, nie iný od vás. A snáď mám i ľudskú dušu po tých rokoch slúženia vám. No teraz som zabodnutý v zemi a vedľa mňa leží ona, no nie je tam nikoho, kto by sa ma uchopil a bránil ju.
Ani nemohol. Bol som totiž na svety vzdialený od nej a v posteli si prechádzal prstom po perách, cítiac pachuť hliny.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár