Ja som doteraz nemal vlastnú vôlu. Mal som myšlienky a chute, ale stále som bol iba mečom. A aj keď sa vraví že to zbrane neubližujú ľuďom, nieje to pravda. To my sme zosobnením smrti nie vy.
Je jedno že nechceme zabiť toho a tamtoho. Spravíme to, lebo iného významu nemáme.
Teraz som bol človekom a pre ňu možno aj tak iba knihou. Bolo mi to ľúto. Myslel som si že som konečne niečo viac ako len predmet.
Ale tentoraz to bolo iné.
Nekričal som vo vnútri potom že nechcem, len som bol, no vždy keď som sa jej dotkol, objal ju, alebo nebodaj pobozkal, zmenila sa v prach. Akoby som nebol hodný milovať niečo viac...
A viem že na tom bol kus pravdy. Málokto mal na sebe toľko krvi, toľko viny...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
divinatoire
21. 1.januára 2011 11:44
hmm... bola som pár ráz lešením
Napíš svoj komentár