Neodkryjeme staré pocity, neprehrabeme sa svojimi činmi a on tam nebude ležať čistý ako pri našom zrodení.
Svoje poslania si tvoríme. Malá keramika s hliny, formované za surova a nakoniec zatvrdené ohňom. Čakajú kým si ich vyzdobíme a položíme vysoko na policu.
Lenže moje police sú poničené.
A nielen to. Všetky mištičky, vázy i moje hrnčeky sú po zemi. Akoby sa sem niekto vlámal, no to nieje možné. Bol som tu iba ja...
Celý ten čas zamknutý za dverami...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár