a v spánku tíško hojí rany
Vábny a mäkký ako náruč...
Bytie tak malé pod perami,
ktoré mu uštedria sladký bozk,
keď v slzách ťa smie len on tešiť,
keď láske, anjel vravíš dosť...
Keď mŕtvu dušu musíš kriesiť...
Azda je labka z plyšu viacej
ako tá, ktorá zraňuje?
No viem že väčšie pred bolesťou,
srdce čo navždy miluje.
A tak si môže hatiť zloba
to čo má v zemi okovy.
Ja si ťa budem navždy ľúbiť
ako medvedík plyšový...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
milujem ta vaaaaa to je tak krasne laska