Ale táto došla...povedzme nárazovo. Vo štvrtok som si pobehovala po Trnave v tričku a tenkej mikine, večer sme ešte aj grilovali a v piatok som už behala v bunde a s arafatkou omotanou okolo hlavy.
Táto "náhla" zmena sa podpísala na mojom zdravotnom stave. Teploty, kašeľ ako starý tuberák, nezastaviteľné kýchanie... No proste luxus.
Ešte v nedeľu utekal brácho na stanicu predať niekomu moju miestenku, keďže som bola pevne presvedčená, že do školy tento týždeň nepôjdem. Včera som strávila úplne mega super deň v posteli, pila som litre lipového čaju, jedla hrianky a čumela na filmy. Proste ako kráľovná. Už som si robila zoznam filmov, ktoré si pozriem nasledujúce dni, keď mi napísala spolužiačka. Ako, najskôr som sa potešila, že ju zaujíma môj zdravotný stav a tak. lenže po pár sekundách nadšenie vystriedalo znechutenie. Informovala ma o tom, že v stredu ráno o 9:15 máme POVINNÚ prednášku, na ktorú proste musím ísť.
Darmo som sa snažila vymyslieť hocičo, aby som do tej Trnavy proste nemusela ísť, nič nefungovalo. Lepšie povedané, nedokázala som vymyslieť žiadny pádny dôvod, aby som tam ísť nemusela. A najväčšia chyba nastala v momente, keď som o prednáške povedala mamke (hlúpa ja!!). Tá bez váhania sadla k počítaču, našla mi autobus o 6:30 ráno (!!!!) a nakázala mi zbaliť si veci. Nepomohli záchvaty kašľu, nekontrolovateľné kýchanie ani presviedčanie, že mám určite vysokú teplotu....
Ráno o 5 ma zobudila, ja som sa horko-ťažko vykotúľala z postele a začala sa chystať. Ešte poslala brata, aby ma odprevadil na mestskú. Ten so mnou neprehodil ani slovo, keďže musel vyliezť z postele skôr ako o 12. Už teraz som presvedčená, že mi to dá poriadne vyžrať...
No ale k veci. Odviezla som sa na stanicu, tam som nastúpila do perfektného autobusu značky Karosa, zaplatila som si 6 eur a 25 centov za študentský lístok do Trnavy a usadila som sa.
Teraz si tu sedím, je tu neskutočne teplo (rozum, sadnúť si hneď nad nejaký hrievač), prihára mi pod zadkom (doslovne), prekonala som tri záchvaty kašľu, vo ZV sa ku mne v záchvatoch pridal aj jeden chalanisko, ktorý brchtal ešte horšie ako ja,. Mám pocit, že som sa predávkovala Anticolom, keďže už hrúmem druhé balenie. Nedá sa tu dýchať, keďže tu nie je vzduch,len nejaké tepelné vákuum...Ale inak mi je krásne...Fakt...Teším sa do Trnavy. Mala by som tam doraziť krátko pred 10. To ešte v pohode stíham prednášku a dva semináre.
Ale viete čo? Dnes na to kašlem. Prídem na privát a idem spať! Poprípade jesť a potom spať!
A TAKTO sa správajú poctivý študenti!!
PS: Autor nezodpovedá za uverejnený obsah, keďže nie je v práve najlepšom zdravotnom stave.
PS2: Autor nezodpovedá za uverejnený obsah, eďže je (podľa vlastných slov) predávkovaný Anticolom.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
side3
11. 10.októbra 2011 13:55
prajem skoré uzdravenie
Napíš svoj komentár