Mami...

Mami...
Áno, takto ťa nazývam už dlhých 23 rokov. Dobre, miestami sa to strieda - podľa situácie. Mami - keď sa niečo pýtam. Mamina - keď Tti trpezlivo niečo vysvetľujem. Mamulienka - keď zas raz niečo potrebujem. Klára - keď ma vytáčaš a ešte sa na tom smeješ. A ty? ty ma voláš Kajuška - keď niečo potrebuješ. Klára - keď ma chceš naštvať. Beštia - keď niečo vyvediem. Ale v podstate sú naše vzájomné oslovenia láskyplné, nie?
Mami...
Koľkokrát sme sa pohádali? To sa nedá spočítať. Samozrejme, dokázali sme sa pohádať za kravinu. Vlastne to nebola ani hádka, len také vtipné doťahovanie sa. Ale stalo sa, že sme na seba vrieskali ako nepríčetné. Doteraz neviem prečo. A asi ani ty nie.
Mami...
Koľkokrát si mi utierala slzy z tváre? Také tie detské, keď som sa strepala a rozbila si koleno - z tých by sme mohli vytvoriť more. Vieš, že som niekde furt padala, alebo narážala do vecí. To mi ostalo aj doteraz. Taktiež si ma pomojkala, keď mi stroskotal nejaký vzťah. Tie moje trápne pubertálne lásky, ktoré si okomentovala slovami "..aj ty si vieš vybrať toho najväčšieho debila na svete..". A ako chodím na výšku, koľkokrát som ti s plačom volala, že tú a onú skúšku proste nedám. Ty si ma 20-30 minút nonstop upokojovala, že ak to nedám na prvýkrát, svet sa proste pre to neprestane točiť.
Mami...
Vždy si sa tešila z mojich úspechov. Aká si bola na mňa hrdá, keď som zmaturovala a prijali ma na výšku. A aká si bola nadšená, keď som si našla svoju prvú brigádu. Pamätám sa, ako som ti namyslene predložila svoju prvú výplatu, ktorú som potom bez premyslenia minula na totálne kraviny. A ty si to neriešila. Vždy si mi hovorila, že raz dospejem do štádia, kedy si uvedomím hodnotu peňazí.
Mami...
Nedokážem spočítať, koľko prebdených nocí si pri mne strávila. Ako si sa vždy o mňa starala, keď som bola chorá. A aj keď som dospela a objavila "čaro" alkoholu, vždy si mi na druhý deň spravila slepačí vývar, ku ktorému si naservírovala nejakú vtipnú poznámku.
Mami...
Pozerám sa na teba a ani to neregistruješ. Čítaš si jeden zo svojich románov a ako doplnok máš zapnutú telku. Tak ako každý večer. To je jediné, čím si vypĺňaš dni. Na ostatné aktivity si už dávno zabudla. Nie preto, že si chcela. Proste preto, že ich už ďalej nemôžeš vykonávať.
Mami...
Nevieš si predstaviť, koľko nocí som za posledných 13 rokov preplakala. A ako plynie čas, tých nocí stále pribúda. Ale ty o tom nevieš. Nechcem, aby si ma takto videla. Veď ja som tu tá silná, ktorá sa o teba postará. Ktorá Ti pripomenie, aby si si dala lieky. Ktorá ti obviaže doráňané nohy. Ktorá Ti spraví večeru, ostrihá vlasy a vyloží nohy na taburetku.
Mami...
Neviem prečo to tu vlastne píšem. Aj tak si to nikdy neprečítaš. Vlastne, to je len dobre. Nechcem, aby si sa trápila ešte viac. AJ keď dennodenne si hovoríš, aká si troska, nie je to pravda. Si krásna, úžasná, si moja mamka.
Mami...
Ľúbim ťa, veď vieš...

 Blog

8 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu