„Podľa mňa to už je stratený prípad. Mali by sme ísť domov skôr, ako sa totálne zotmie. Nepokúšajme osud.“
Mia súhlasne prikývla, otočili sa a nasmerovali si to domov.
„Nenávidím, keď utekajú. Prečo to aspoň RAZ nemôžu vziať normálne? Nie, oni musia utekať, akoby ich naháňal samotný satan“ prevrátila Mia očami.
„Vážne?“ zasmial sa Liam. „Kebyže ti niekto povie, že si mŕtva, zobrala by si to normálne?“
„Nie“ priznala. „Ale, chápeš...Prečo od nás utekajú, keď sa im snažíme pomôcť? Kam do pekla furt utekajú? Ako keby aj mali poňatia, kam idú.“
„To je pravda“ priznal a otvoril jej dvere.
„Mali by si uvedomiť, že už nie sú na Zemi. Veci tu nefungujú rovnako“ riekla ako vstúpila do domu.
„Nemyslíš si, že práve to, že si uvedomia, že už nie sú na Zemi je dôvod ich úteku?“ prehovoril Liam už v obývačke.
„Konečne ste doma! Kde ste boli tak dlho?“ Opýtal sa ich zelenooký puberťák keď vstúpili do izby.
„Našli sme nováčika. Samozrejme, že utiekla, takže sme ju museli ísť hľadať“ povedala Mia.
„Samozrejme, že utiekla“ uškrnul sa puberťák.“Nazdar Liam!“
„Ako Ryan?“ zasmial sa Liam na pozdrav.
„Úprimne, zvláštne. Vyzerá to tak, že ľudia na Zemi umierajú častejšie ako zvyčajne.“ Riekol Ryan.
„Ako to myslíš?“ spýtala sa Mia.
„Vy ste dnes našli nováčika a Nana má práve jedného v kuchyni. Teda jednu. Objavila sa približne pred hodinou.“
Otočili hlavy hneď, ako začuli približujúci sa Nanyn hlas.
„Budeš musieť bývať s Miou, ak ti to nevadí. Predpokladám, že ona to zvládne.“
Liam a Mia vypúlili oči, keď si uvedomili, s kým sa to Nana rozpráva.
„Ah, už ste doma!“ usmiala sa na nich Nana žiarivo. „Chcem vám predstaviť Avu“.
„Ty blbá trúba!“ vykríkla Mia. „Čo si si myslela, keď si utiekla? Nestačilo ti, že si už raz zomrela?!“
Ava na ňu hľadela s vypúlenými očami, pričom cúvla niekoľko krokov dozadu.
„Musíš si uvedomiť, že už nie si na Zemi! Veci tu nefungujú rovnako! Tam vonku je mnoho iných, horších bytostí, ako si dokážeš predstaviť!“ zakričala ukazujúc na okno. „Ak ešte raz utečieš do tmy, tak...“
„Budeme ťa zbierať špongiou“ dokončil za ňu Liam.
„To stačí.“ Povedala Nana pokojným hlasom. „Mali by sme sa všetci navečerať. Predpokladám Ava, že si ešte stále hladná“ usmiala sa na dievča stojace vedľa nej.
Ava mierne zahanbene prikývla. Naozaj si nepamätala, že by bola niekedy tak neskutočne hladná.
Všetci sa spoločne v tichosti navečerali. Keď už mali pred sebou len prázdne taniere, Nana si ich všetkých premerala pohľadom.
„Navrhujem, aby sme šli teraz spať. O všetkom sa porozprávame ráno“ usmiala sa na nich prívetivo.
Všetci prikývli, zaželali si navzájom dobrú noc a vliezli do svojich izieb.
„Myslím, že si zaujala Liama“ povedala Mia, keď už každá z nich ležala vo svojej posteli.
„Prečo si myslíš? Vy dvaja nie ste spolu?“ opýtala sa Ava prekvapene.
Mia sa rozosmiala: „Nie, nie, ale každý si to myslí, keďže sme spolu skoro vždy.“
„Je ...divný“ zasmiala sa Ava.
„A to si ho nevidela, keď je mesiac. To bude divadlo.“ Riekla Mia a so želaním pekných snov sa prevalila na bok.
Toto bude dlhá noc – pomyslela si Ava a snažila sa pochopiť, čo sa to vlastne udialo.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár