Bol pondelok.Slnkom zaliatou ulicou Petrzalky sa nieslo tiche dunenie nevedno odkial....Dunenie kazdym krokom silnelo a silnelo a silnelo a silnelo a silnelo a silnelo.To dunenie nevychadzalo odnikial inakadial ako zo zlteho domu inak nazyvaneho aj domec, kde som hravala na bicie(pre nevedomost citatelov este stale hravam). Keby ste vosli dnu a sli po schodoch dole az do pivnicnych priestorov hlboko pod cierno-ciernou zemou nasli by ste dvere do tej uzasnej miestnosti v ktorej sa to vsetko zacalo.
Dvere sa otvoria a na pohlad velka miestnost opat ozila hudbou.
"Konecne.Konecne prisiel pondelok a 15:30, cas mojej hodiny na cvicenie." vravim si sama pre seba.
"Uz sa nemozem dockat, ako si spolu zahrame!" vzrusenym hlasom povedala Lucinka(nick-ziraffka).
"Chces si precvicovat tie akordy co si sa naucila?" otocim sa na nu so zvedavym podladom.
"Samozrejme ze ano!" dodala s usmevom.
Vosli sme.Stvorcova miestnost s dost nizkym stropom pre niektore formy gigantizmu, teda moju malickost, bola ponorena do ponurej tmy podzemia.Zazala som teda svetlo aby sme sa v tej tme nepodkli.
"Myslim, ze dnes to pojde dobre.Mame tu klud." Zahlasila Lucka ked si zlozila veci aj gitaru na zvlastny gauc v rohu miestnosti.
Okolo steny bol rad stavanych skrin s obsahom neurcitym.Na opacnej stene bola nastenna malba vysokohorskej krajiny ktora prechadzala az k palkam pri jazere.A tam boli.Sice dvadsat rocne ale zato krasne cervene bicie.Na kopaku bol biely napis Amati, ktory hovori sam za seba (pre tych ktori nevedia najstrasnejsia znacka bicich) .
Bola to laska na prvy pohlad.
Hned som sa prezula do cervenych pamatnych cinanov, ktorych prava teniska bola pozosivana asi 10 zicherkami po celom obvode, nakolko mi na nu niekto zozadu slapol a sa mi cela roztrhla a visela len na spicke.To ma vsak neodradilo a milovala so ju aj s takymto tazkym postihom.Druha na tom nebola tak zle.Mala roztrhnutu len patu.
Hned ako som bola prezuta som sa rozbehla k cervenym kraskam a stiahla som z nich cervenu plachtu, ktora tam bola preto aby v podzemi neprechladli..
Vytiahla som si palicky z tasky a posadila som sa s napatim na malu stolicku, ktora bola urcena pre bubny.
Najprv som si vsak s velkou opatrnostou ponastavovala a rozmiestnila rozne bubny tak ako som potrebovala a mohlo sa to zacat.Medzitym si Lucka naladila gitarku takze aj ona sa zacala pripravovat.
Bum cink bum cink
Ozyvalo sa miestnostou.
Zacala som si precvicovat rozne rytmy.Potom sa ku mne pridala aj Lucka a spolocne sme hrali tu istu melodiu dokolecka..............a stale to iste.............a stale.........az nas to po chvili prestalo bavit tak som zacala hrat len tak pre seba.
Kedze sme sem sli hned zo skoly mali sme so sebou aj skolske tasky, takze Lucinka si vytiahla blok a ceruzku a zacala si kreslit.
Ako si tak hram, zrazu sa Lucinka spytala podivnu otazku.
"Veronka?"
"Prosim" odvetim jej pohruzena do skusania noveho prechodu.
"Co mam napisat? Staci ochoriet, alebo Staci,aby si ochorel?"
Nechapavo sa na nu pozriem.
"Prosim?"
"Vymyslam pesnicku...." velavyznamne poznamenala.
"Aha!" sprisahanecky zmurknem.
"No tak, co je lepsie?"
"Neviem.....Musis si vybrat. Bud-alebo......." a znova som sa ponorila do prechodu.
A vtedy sa mi nieco mihlo hlavou.
"BUD-ALEBO" "BUD-ALEBO" "BUD-ALEBO" zacnem hrat novy rytmus a do toho si spievam tieto slova vo velmi neprirodzenej polohe mojho hlasu.
Lucka sa na mna len pozrie so zdvihnutym obocim.
"MUSIS SI VYBRAT! BUD-ALEBO!" "BUD-ALEBO!"
Vtedy sa nase telepaticke mysle spojili a moje sialenstvo zasiahlo aj ju a tak hned priskocila ku mne a zacala somnou spievat. Teda pokial sa ten nas skrekot dal nazyvat spevom...
Nuz potom sa nam to tak tapacilo, ze sme sa zacali nahravat na vtedy este nie moc kvalitne mobilne aparatury.
Bolo to take zabavne!
Zvukovu stopu mozno pripojim neskor.........Uvidime......
Nakoniec sme sa tak zaspievali ze bolo uz 17:00 a my sme museli utekat domov.No este po ceste sme si spievali: "MUSIS SI VYBRAT! BUD-ALEBO!".
Dodnes si zomna moji starsi surodenci utahuju pretoze som to samozrejme rozposlala vsetkym, u ktorych som si myslela, ze ocenia nas talent......Ale oni sa len smiali..........No potom uznali ze predsa len mame nejaky ten talent a tiez to pustali vsetkym znamim a kamaratom.Takze teraz kedykolvek prijde na tuto temu vzdy je to plne smiechu ale aj podpory, ze raz z tejto jednoduchej pesnicky moze raz byt HIT ROKA!!!Mozno raz vyhrame aj Slavika, neskor Mtv Music Awards, a nakoniec tento nas triumf zakoncime urcite cenou Grammy.........
A potom som sa zobudila.........
Ale nie.....naozaj sa to stalo.
A nepochybne z toho raz bude velky hit!
S pozdravom Kazula
Blog
Komentuj
7 komentov k blogu
3
aj aj ju poznam..ale ona mna uz isto nepamata noo kazula je nejaka po star ×DD
4
jakoze.. ja si to uplne pametam.. aj ked to ze som si pisla domace ulohy.. nie.. sak ja domace ulohy nepisem
no a to ze ja som predsa vtedy kreslila tu papriku.. vies tu. a aj paradajku.. pametas? a oci. ja nepisem du.. prosim teba
ale uplne presne si to vystihla jak to bolo
no a to ze ja som predsa vtedy kreslila tu papriku.. vies tu. a aj paradajku.. pametas? a oci. ja nepisem du.. prosim teba
ale uplne presne si to vystihla jak to bolo
Napíš svoj komentár
A ty sa poznáš so žiraffkou...To je jaká haluz toto tu.