Už dlho nám nič nezobral a na pláž veľmi nechodí, dokonca nechodí ani okolo. Vadí mu hukot mora. Ani mi nechodíme často na pláž, ale dnes sme sa tam vybrali.
Od PA, ktoré si nikto z nás nepamätá lebo to bolo dávno, nastali ťažké časy. No pre dni ako je tento sa oplatí žiť. Slnko svietilo na farebnú pláž a zrnká pieskú sa farebne lesknú do všetkých farieb. Do červenej, zelenej, modrej, žltej, ružovej. Naša liečiteľka Karven hovorí, že to nie je pravý piesok, že je to piesok, ktorý vytvorili ľudia s toho čo sa už nedalo použiť, niekedy veľmi dávno. Ale neverím žeby taká civilizácia aká bola pred PA len tak vyhadzovala tony tejto krásy. Ľahol som si na zem a rukami som prechádzal po zrniečkach. Občas som vybral za hrsť a pozeral v do akých tvarov sa tieto zrnká v priebehu času vyformovali. Niektoré sú ako guľky, niektoré štvorčeky, niektoré ako korálky. Väčšie, menšie, dlhé aj krátke. Takýto materiál nepoznám. Ako by to len mohli ľudia vyrobiť? Karva hovorí, že jej predkovia to nazývali Plastická pláž a že je to nejaká záhadná hmota menom plast, ktoré nepochádza z lesa ani z kameňa. Je už stará. Toto určite nie je odpad, toto je prírodná ozdoba.
Ja, Yoko a Idmad, ktorého voláme Imi sme sa na pláži zamysleli čo to vlastne PA je a prečo sa o tom veľmi nehovorí. Treba pracovať, treba pokračovať v bežnom živote a vychádzať s Vlasatým. Na myslenie zatiaľ nie je čas. Hovorím zatiaľ. Na trhu som predal prasa za dve knihy a hodlám sa naučiť v zime čítať. Uvidíme či sa mi to zíde.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár