...napriek tomu som sa nezmenil...
Netrápi ma maturita, netrápi ma to, čo bude, lebo nie som prvý ani posledný. Viem, že nejako bolo aj nejako bude, že to nejako prejde ako všetko. Ďalšia skúška bude históriou.
Ale je tu niečo, čo ma trápi.
Navonok sa síce prezentujem štýlom "vysmejem sa maturite a záveru na strednej škole do ksichtu" ale realita je iná. Bude mi za tým ľúto.Nie za maturitou, ale za tými rokmi. Desím sa opustiť svojich priateľov, desím sa, že sa najlepšie časy zmenia na spomienky. Nedesím sa maturity.
Po čase okno otvorím a všetko vyhodím a izbu vyvetrám
Roky si čiarou oddelím a hračky najskôr zabalím do krabice od videa
Doteraz spomínam na základnú školu, ako na najlepšiu časť života. Spomínam, ako som nemal žiadne problémy, ako som hodil do rohu tašku a zobral s hrať hokej za barák. Neskôr som už po škole chodil na tréning a domov sa vrátil a bezproblémovo sa bavil ďalej. Postup životom podľa mňa je o naberaní problémov a ich následním riešením, takže považujem za normálne, že sa každoročne nakopovali.
Spomienky skúsim zabudnúť, nech dvere môžem zabuchnúť a skúšať ďalej ísť
Tie listy už nedopíšem veď zostali tu navyše a nemajú kam ísť
Za tie roky, musím uznať, bolo veľa momentov, keď som sa cítil šťastne. Spoznal som veľa ľudí, s väčšinou som sa spriateliľ. Skutočných kamarátov, ako sa vraví je len pár. To je fakt. Veľa ľudí odomňa hneď pýtalo adresy alebo telefónne čísla. Neskôr ICQ. Niektorí, ktorých som dlho považoval za super, ma v nejaký večer podrazili, iní o ktorých som nemal valnú mienku ma prekvapili. Každopádne, len k malej časti z nich sa mi viažu tie najkrajšie spomienky. Napriek tomu, že rozpísaných listov, a adries mám po šuflíkoch milióny...
Moje číslo isto vymažeš a spomienkam zakážeš si na mňa spomenúť
Koľko času zrazu ostáva? a aj tak každý prehráva, kto skúša dobehnúť
Najviac adries, telefónnych a icq čísiel bolo prirodzene dievčenských. Nikdy som nemal dlhý vzťah (kto nechápe nech si pozrie moju fotku ) a takto s odstupom času si myslím, že to ani príliš neľutujem. Keď som s niekým chodil, alebo bol, vždy som ju mal najradšej. Nikdy som nespravil niečo, čo by som musel vyslovne ľutovať, lebo by som tým tej druhej osobe ublížil. Naopak trúfam si povedať, že som mal niektoré radšej ako má niekto niekoho, s kým chodí povedzme 3 roky (ako, kto). A niektoré zas nie . Iste ľutujem každú nezhodu, každú hádku. Porobil som aj chyby, ktoré by som zmenil, ale život ide ďalej.
Chýb bolo aj bude... takže ak po tom ako odídem zo školy a z PN, vymažú moje číslo všetky baby tak nech sa stane.. aj tak by som tomu nezabránil
Nemusím ťa mať pred sebou no vidím ťa jak naživo, ja cítim to čo ty...
Tým ľahšie sa to hovorí, čím ťažsie to v nás prebolí, čas dávno....
minulý...
V poslednej dobe som rád, že sa stretávam s viacerými pozitívnymi ohlasmi. Som rád, že niesom sám, kto to tak cíti. Som rád, že niesom blázon, ako som si dlhú dobu myslel, lebo nostalgie mám skutočne veľa.
Rozprávam ako dedko, ktorý ma za sebou najlepšie roky a nevie sa zmieriť s tým, že sa doba pohla...
Že sa veci pohli...
Ale tentokrát nebolo cieľom písať štýlom ako predtým. Nechcel som vo vás vyjadriť nostalgické spomienky na Fragola Limone, céčka, inékafé (aj keď som ho tu zas zakomponoval ) alebo Levieho Kráľa... chcel som sa zveriť.
A možno povedať môj názor. Ľudia nebojte sa maturity... ešte aj ten kýbel gytu má predsa maturitu Skôr sa skúste zamyslieť, či ste okrem učenia za tie roky niečo skutočne fajn prežili. Či ste skutočne za tie roky úplne nenahradili to vysedávanie na skejtoch na sídliskách za učebnice, alebo kazetu Inekafé nevymenili za Enterprise 2 exercise kazetu, so správnymi výsledkami...
Lebo potom by to celé nemalo zmysel...
by the way, veľa štastia na maturite
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
2
Fajn članok..mysliím že viem ako ti je ..ja som mal podobne ked som odisel po zakladke do ineho mesta..na strednej ma to este len čaka..no každopadne kazety resp CD INE KAFE nikdy nevymenim za nič
3
pekný blog, i keď som veľa toho neprežila ale myslím,že je pravdivý.. a pekne napísaný..
5
presne tohto sa bojim aj ja viac ako maturity nemam rada lucenia a hlavne nie take, pri ktorych vies, ze nie su len luceniami na par dni, ci tyzdnov...po tych rokoch zrazu idu vsetci inou cestou a neostava nic ine len spominat na priatelstva a vsetko pekne co ste prezili ....
Napíš svoj komentár
Ešte stále máš pred sebou pár mesiacov na strednej. A vôbec si nemyslím, že by sa ´najlepšie časy´ mali meniť, myslím (dúfam), že tie ešte len prídu
V každom prípade pekný blog, tá nostalgia ma zasa raz chytila za srdco