Bol by som pokrytec, keby tvrdím, že rok 2009 bola úplná fraška. Skôr naopak, v tomto roku, ktorý už za pár dní bude len spomienkami zahmlenou históriou, som zažil hneď niekoľko životných zlomov:
Zmaturoval som.
Prijali ma na školu podľa môjho gusta.
V marci mi zhorel harddisk s mp3jkami…
A veľa veľa ďalších veci, na ktoré si buď už nespomínam, alebo spomínam veľmi rád, ale nechcem sa o nich s vami deliť
No pekne poporiadku, myslím, že z tohto roku mi ostane nespočet spomienok, na ktoré len tak ľahko nezabudnem. Či už záporných alebo kladných…
Za spoustú dní možná za spoustu let, až se mi rozední budu ti vyprávět… Na První Signální, jak sem vobletěl svět,…
Začiatok roku nezačal práve ideálne, čo som ale mohol čakať, pretože sa to ťahalo už od roku 2008. Okrem toho mi vyhorel už spomínaný harddisk a rozpadol sa mi mobil. Preto som sa s pocitom, že už nemám čo stratiť živo vhupol do zvyšných 10 či 11tich mesiacov roku 2009 a ten sa mi zato milo oplatil.
Teraz ide asi ten moment, kedy sa očakáva prejav mojej vďaky. Tak pekne chronologicky.
-ďakujem snehu, že po 4roch mesiacoch prestal otravovať a dal tak priestor jari a letu.
-ďakujem ministerstvu školstva, že som prešiel písomné maturity, napriek tomu, že som sa na ne nepripravoval
-chalanom, za to pamätné otvorenie liehovej sezóny, lebo to bola asi väčšia akcia ako hodokvas, a všetkým ktorí prišli pozrieť, sakriš 87 ľudí pod amfíkom to sa len tak nevidí…
-inékafé, že vydali dvdčko...
-škole, že ma nakoniec predsalen nechala prejsť a to s celkom štastnou bilanciou.
-mame za to, že ma vozila každú sobotu (občas aj nedelu) ráno na lodenicu aby som si dal svoj 1 a pol hodinový beh do drahoviec a späť.
- a nohám,že to vydržali a dobehli a mama ma nemusela nosiť z drahoviec späť
-ďakujem za tú drahú minerálku na hoteli sorea, čo som vždy potom potreboval.
-najmä ďakujem za tú šancu, dokázať, že na takú školu vobec mám….
- a tomu, že tú moju šancu ďalej rozvíjajú, lebo výška nieje žiaden lacný špás.
ďalej za moju už tradičnú, trojročnú údržbársku službu v knižnici, kubovi zato, že tam bol so mnou, duchonke a zuzane, ktorá bola na polroka dôvod prečo som paru a hex zasa neprespal, hokejbalistom a celému vrbovému, ktoré nam dalo šancu dokázať, že sme lepší ako väčšina ich hokejbalovej ligy… A ovšem jurovi, ktorý ma do toho po roku opäť dostal a prinútil ma hrať s ním, ďalej, že som dostal na intrák dvoch hokejistov, a že vôbec nejaký intrák mám a že asi 50metrov mám posilku...
Boli to pekné časy a bol to zaujímavý rok. Iste, niektoré veci som si predstavoval trochu ináč:
Až vám niekto bude hovoriť, že vysokoškolský život je najlepší, tak to je pekná debilina.
Vysoká je ťažká a toto moje tvrdenie, sa často stretne so silnou polemikou najmä preto, lebo chodím na ftvš no ja si za svojim stojím. Jedenásť predmetov nie je žiadna prechádzka v ružovom sade. Preto som sa vždy a zväčša každý víkend rád vrátil do Piešťan za starými známymi.
Pre niektorých som sa určite zmenil a pre väčšinu asi k horšiemu, no som rád, že tento rok spôsobil, že pre niektorých som sa zmenil aj k lepšiemu, čo je podľa mňa dosť veľká zmena (na moje pomery až gigantická) a nevymýšľam si, mám to overené.
Na jednej strane mi je ľúto, že zážitky z roku 2009 sú už uzavreté na dne fľašky spomienky (alkoholici určite uvítajú skôr výraz na dne pohárika…pravda je na dne pohárika ) no na druhej strane! … Hm? Už teraz viem, že keď budem na jar, alebo začiatkom leta písať svoj tradičný (každoročný) nostalgický blog, nebudem sa musieť opierať len o spomienky z hokeja a siedmej základnej školy v pn, ale budem môcť zakomponovať spomienky z gympla, najmä tie maturitné…
Mal by som sa asi pokúsiť to nejako napojiť na ten silvester…
Takže… S novoročnými prianiami sa to všade len tak hemží, či už pozerám telku, internet alebo aj čo i len poštovú schránku (to asi holt znamená, že sa ľudia navzájom predsalen majú radi, aj keď je pre mňa stále mystérium, ako nám sem na tento koniec sveta môže pošta vôbec chodiť ) a každý rieši v čom bol rok 2009 dobrý a v čom by mal byť rok 2010 lepší.
Vianočný zoznam pre ježiška som si žiaľbohu tento rok nepísal, pretože som už veeeeeeeľký chlapec, viem sa sám obliecť, navariť si čaj či zaviazať šnúrky na topánkach (no dobre tie nike-y sú na suchý zips, ale to preto, lebo je to v móde.. či? ) a na ježiska neverím (kiež by to bolo inak, hneď by sa mi žilo lahšie s tým xboxom pod stromčekom), ale zoznam novoročných prianí by som si napísať mohol.
Prečo práve zoznam novoročných prianí?
Jednak preto, lebo si myslím, že by bolo odveci pýtať si pod stromček nehmotné veci (ktorý blbec by aj chcel pod stromček nehmotné veci? ), určite sa to viac hodí ako želanie do nového roku. Na druhej strane, to čo dostanem pod stromček je zväčša vždy vec iných - aj keď neustále si myslím, že raz klesnem na úroveň kedy budem dávať vianočné darčeky sám sebe pretože ich bude málo, no to je iný príbeh. To čo sa mi splní v novom roku naopak záleží veľkom na mne.
Z môjho zoznamu by som sa teda chcel podeliť aspoň o jedno želanie:
V roku 2009 som sa naučil aspoň jedno. To či bude nejaké obdobie, deň alebo hocičo fajn nezáleží od toho akou nohou vystúpiš z postele (ja som ľavák a bežne vykročím pravou, lebo druhá strana je pri stene a to by bolelo), ale najmä od toho ako si teň deň človek urobí.
Na vrchole rebríčka, top 1, world chart show vyhráva želanie…
Prajem si aby som, aby sme sa, riadili podľa výroku "Keď si 1.1. ráno poviem, že tento rok bude dobrý tak sákriš bude dobrý."
Šťastný nový rok všetkým
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
a pekný blog
a ešte .. pevne verím, že "šťastný nový rok" budem počuť aj osobne