blankytné steblá trávy,
zapichnuté do prázdna
nad hlavami paličkových ľudí
s ovečkami na motúzoch z medu

ako nakreslení..
skutoční

Terrakoty pod opustenými stožiarmi

strápenými..
zlúpanými..

Hrady z tieňov prepichujú mľastné
oči barančekov ovečiek/
/zastavané do blankytu,
rozvrstvenom po nápeve
rozospatej krajinky

zatiahnuté závesy
Slnko spité pod mraky

Kráčam celú noc,
oheň,čoby jazyk blázna
líže rany mňa,tuláka

Krokmi strapatím tie vlasy plavé,
vôkol lysy na ustatej zemi hlave

VLKY.
VYJÚ.
VEJE.
Vietor dychu za stromami šťastních detí , vŕby bútľav

V opojení

))))

strhlé

a len chvíľa

už ich češe noci jas
v opak smeru
rastu vlas

razom vlny brázdia
tichom
hladu psov
svitom rána
rutina

(((((((((((((((((((((((((((((((((((((((((((((((((((((((((((((((((((

A ja,tulák
takto zrána
v tanci makov vlčích

...spávam

 Blog
Komentuj
 fotka
jogurtovakultura  1. 7. 2008 17:48
nemám rada ovečky, tí vlci sa o to snaď postarajú

a páči!
 fotka
pawlo  1. 7. 2008 18:01
Použil si tam niektoré fakt zaujímavé slova

Good Job
 fotka
biancadetolle  1. 7. 2008 20:10
Ľúbi še
 fotka
jogurtovakultura  1. 7. 2008 21:26
na každé prečítanie sa mi to páči viac a viac.

a to neplatí len na tútok jednu.

proste macher v obore.

slnko spité po mraky..hm..

a noc čierna lebo jej to niekto vytmavil? pekne na čierno?
 fotka
nikuska7  1. 7. 2008 22:33
povznášajúce
 fotka
kaira07  3. 7. 2008 13:16
tak ľahko položené slová

oči barančekov

s ovečkami na motúzoch medu..

ty tulák

zatiahnuté závesy odťahujú svoju tvár: (hehh trošku som to poprehadzovala ň



prote krása jednoducho ja nemôžem z tvojich básní čítajú sa neuveriteľne
 fotka
littleeva  9. 7. 2008 12:56
tato ma uplne dostava, je uzastna, obdivujem sposob akym vyberas slova a davas ich dokopy, do spojeni, ktore by ma nikdy v zivote nenapadli
Napíš svoj komentár