Ako raňajky na päť minút. A potom nebude

Na stole leží saláma a tri vajíčka. Nie, nie. Na stole ležať nebudú.
Je to príliš samozrejmé. Saláma bude teda ležať v kvetináči na balkóne.
Vajíčka budú ležať v posteli. Grupák pod perinou. Skrížením vajíčka
a salámy dostaneme hemendex. Skrížením dvoch vajíčok dostaneme volské
oko. Vykastrované. Bez mäsitého prvku- salámy.

Ideus salámu predsa neje. Ideus nejedáva ani vajíčka. Ak by sme pokračovali v tejto úvahe, dospeli by sme k záveru, že Ideus neraňajkuje.
Omnoho zložitejšia a zároveň jednoduchá teória by dokázala, že Ideus nie je.
Rovnako ako nie je ani volské oko. Ideus sa zamyslí. Na túto chvíľu ho necháme existovať večnosť.

Povedzme, že volské oko existuje. Na to, aby Ideus svoju teóriu potvrdil
aj v praxi, vstane zo stoličky. Ideus prechádza kuchyňou. Prechádza okolo
predsiene, okolo dverí, potom prejde okolo iných dverí. Nastúpi do výťahu, potvrdí voľbu...(presne tak dlho trvá, kým zíde na prízemie)..........stojí pred parkoviskom. Chvíľu sa rozhliada, či neuvidí svoje auto. Auto predsa nemám. Ideus teda hľadá auto, ktoré by mu
teoreticky mohlo patriť. V redudantnom prostredí slov a symbolov sa Ideovi nepáči. Mal by sa presťahovať. So všetkým tým haraburdím v hlave.

A zmeniť si meno.



A získať priateľov.




Alebo by mal najskôr
spraviť raňajky.

Žalúdok vydáva zvukové znamenia. Oznamuje, že bolo práve sedem hodín. Sedem hodín bolo aj v roku ´82- vtedy ešte Ideus neexistoval. Preto nemusel ani raňajkovať. Nemusel mať obavy a vôbec sa nemusel trápiť
s počtom vajíčok v posteli.

Svoje myšlienkové pochody zakaždým vedel dohnať do krajností. Bežný
smrteľník zvykne počítať ovečky, alebo si opakovať všetky telefónne čísla (rozpamätávať sa) svojich známych a neznámych, čísla rôznych
spoločností, informačných liniek, agentúr, ktoré videl v novinách,
na ulici. Bežný smrteľník zvykne toto všetko robievať len ojedinele;
ak chce zaspať. Ibaže Ideus zvykne zaspávať s tým, že v posteli sú dve vajíčka, ktoré sa zákonite hodia k saláme na balkóne, ktorú tam nevedno prečo niekto umiestnil.

Saláma sa do kvetináča nehodí. Uvažuje Ideus. Svine predsa nežerú trávu.
Ani sliepky..uvedomí si Ideus..ani vajíčka by tam teda nepatrili. No
saláma a vajíčka k sebe patria.

Odrazu ho premkne pocit, že určite EXISTUJE súvislosť medzi ním
a vajíčkami. Ináč by predsa v posteli neboli. Chvíľu premýšľa.
Premýšľa tuho. Dá sa to spoznať podľa privierania viečok. Ideus ich vtedy
privrie iba čiastočne, no dostatočne na to, aby sa mu začala meniť izba
na rozmazanú machuľu, bez konkrétnejšej črty. Vtom od radosti vykríkne:
SEX!

a veľmi sa teší z toho, že k tomuto výsledku dospel po dlhom- predlho-
kánskom hútaní. Samozrejme. Uisti sám seba Ideus. Na začiatku mojej
existencie bol sex. Na začiatku existencie týchto vajíčok bol sex. Áno, celkom určite mám s nimi spoločné toto. Sex.

Zahundral si popod nos a zaspal.


Zajtra ráno teda Ideus vstane a spraví hemendex. A potom si uvedomí, že vlastne neexistuje. Sadne si ku stolu, prisunie sa k nemu bližšie a stolička bude vŕzgať nohami po dlážke. Potom vezme do ruky príbor -
Ideus je ľavák. Trochu nemotorne si odreže zo žltej placky s tromi
veľmi výraznými a mastnými plátkami salámy. A po piatich minútach sa zadíva na výsledok.

Sláva. Vykríkne natešene Ideus. Hemendex nie je. Ale bol!
Nebol. Bol. Nebol. Bude. Ideovi hemendex zachutil.
Od tej doby má salámu v posteli, aby nebolo vajíčkam smutno, že sa
nemôžu skrížiť s niekým, koho vlastne nikdy vo svojom živote nevideli.

 Blog

19 0 0 0 0

Komentuj

9 komentov k blogu