Už nedokážeš spať.Je to smiešne,no skutočne sa nedokážeš sústrediť na to,aby si zaspal..
Sused na druhej strane preglejky je tiež sám.Možno sedí v kuchyni a číta nový čas.Obdaleč je tanier a na ňom niekoľko drobkov pečiva.Na severnej strane taniera,ktorá je práve teraz mierne rušená tieňom dopadajúcim zo strany otvorených novín,je badateľný akýsi fliačik.Malý.No nevyzerá to ako džem.Nemá žiadne hrudky.Farba sa nedá presne určiť,pretože tieň,dopadajúci zo strany novín drží jeho pôvod v tajnosti.Teraz prechádza na novú stránku,tieň sa nachvíľu vzdiali.Už je to jasné.Med.Asi polmetra od taniera sa nachádza na stole-na ktorom je prestretý slávnostný obrus- popolník s dvoma ohorkami.Z Jedného sa ešte zľahučka tiahne stuha modrastého dymu.
Počuť rádio.Názov stanice nemôžeš presne identifikovať.Práve zneje nejaká skladba.Ani tú si ešte neidentifikoval-čakáš na refrén.Všetci vravia,že sa v hudbe vyznáš...
Práve teraz bolo jasne počuť o akú stanicu ide.V rádiu je hosť.Počuješ tri rozličné hlasy.Sused si odkašľal.Hlasy v rádiu počuješ,no nezaznamenal si zatiaľ tému..vlastne,nezaznamenal si ani jednú celú vetu.Zdá sa ti,že zaspávaš.Práve ti rezonuje v hlave ženský hlas..podľa všetkého je tam len jedna žena.Tlmene sa ti zarezáva do pamäti.Dočasne.Pokým nezaspíš.
Zrazu sa strhneš.Do tlmenej hudby,pretkávanej hovorenou rečou sa votrie nevítaný.Voda-kohútik sa pootočil ešte raz a prúd tryšticeho prameňa vody sa rozbíja o smaltované dno vane.Cez hluk sa kdesi v pozadí usilovne prediera zvuk.Z rádia.Opäť hraje skladba.Tentoraz si vedel hned o akú skladbu ide.Rotácia v rádiach má na tom veľký podiel.
Po chvíli sa prúd zastaví.Kohútik sa pootočí do pôvodnej polohy.Sused je puntičkár.Nepočuješ kroky.Hlasy stíchli.Si si istý,že je vypnuté.Teraz už nezaspíš.Skutočne sa nedokážeš sústrediť.
V hlave sa pokúšaš vybaviť si aspoň to,aký je deň.Zdá sa,že piatok.
Podľa všetkého by to tak malo byť.No tvoje presvedčenie nie je stopercentné.Ale za toho pána nevstaneš a neotvoríš oči.Mimika tváre je takmer nulová.V izbe cítiš ten pach,ktorý sa ti javí zakaždým,ked si uvedomíš jeho prítomnosť.Je vydýchaný vzduch.V hlave ti prúdi tisíc otázok,ktoré sa ti nechce riešiť.Oholím sa...Je nakúpené...Mal by som vstať...Aký je dnes deň..?Lenže počúvaš.Ticho.U suseda je akési podozrivé ticho.Si si istý,že ešte do vane nevliezol.Bolo by počuť lomoz a trenie jeho tela zosadávajúceho do vane plnej vody.
Najlepšie sa zaspáva,ked je všade ticho.Vtedy máš pocit,že si jediný,ktorý ešte prežil..tak to hovorievaš.Nateraz máš nutkanie zmiznúť.Do vlastného sveta.Prestávaš vnímať okolité vnemy.Si čoraz hlbšie.Pod vodou...
Otváraš oči a snažiš sa ostať stať na nohách.Ranná strata koordinácie.
Prvý istejší krok vpred.Von z izby.Stláčaš kľučku na dverách.Bolo to dunenie?Zdalo sa mi to?Určite som počul dunenie...Od suseda.Asi len klam.Vchádzaš do kuchyne.Typické otváranie všetkích dverí..Spravil si si chlieb s medom...chcel si si..Chlieb už nebol.Vzal si si žemlu.Včerajšiu-také nenávidíš,žujú sa ako z gumy...No teraz ti je to jedno.Prvé zakusnutie a so žemlou v ústach sa dostávaš k vedľajšej skrinke nad drezom.Vyberáš plastovú fľaštičku v tvare medvedíka.Med
Brat odišiel skôr než poriadne dofajčil vestky.Stihol potiahnúť dve.Potom nasadol do bavoráka a do práce.Noviny na radiátore sa sušia už od siedmej.Mama bola v trafike.A určite v župane.S trafikárkou stihla vyfajčiť za tú dobu po jednej elémke.Smiali sa na svojich mužoch.Mamu otec opustil.Našla si mladšieho.Len o päť rokov.
Doteraz verí tomu,že to je ten pravý.Ako ju len prekvapil minulý týždeň na narodeninovej oslave.
Dunenie sa opakuje.Určite to bolo naozaj.Ide to odniekiaľ z von.Priblížiš sa so zvedavosťou k dverám.Vytáčaš hlavu.Dunenie ustálo.Pozeráš sa do priezoru.Na spoločnej chodbe sa nenachádza nikt dvážiš sa vyjsť pred byt.Stojíš v župane,strapatý,mierne dezorientovaný.Prvé kam ti padne zrak sú susedové dvere do bytu.
Sú pootvorené.
Váhaš či vojsť.Rozhodneš sa,že nevojdeš,no radšej ich pribuchneš.Na chodbe je tma,prechádzaš na druhú stranu k dverám bytu.Nakoniec ich však predsa len otvoríš,namiesto toho aby si ich zabuchol,vtedy ked začuješ opäť dunenie.
Haló..pán sused,ste domaaa...ticho.NIkto nikde.Odozva žiadna.V byte je pomerne chladno,si v župane.Miestami je šero.Teraz si uvedomuješ,že je dnes zamračené.Ešte neprší.Ale určite spŕchne.Dnes určite.V tomto sa nikdy nemýliš.
Prechádzaš jednotlivými izbami.Len tak pohľadom.Ak od dverí neuvidíš nikoho,prejdeš do dalšej.Už si v kuchyni.V celom byte si nikoho nenašiel.Na záchod a do kúpeľne si sa nepozeral.Pre istotu.Ale ak by tam niekto bol,tak by sa snad ozval.Uvažuješ.Si tak trochu vystrašený.Priznaj si to.
Nazrel si do záchodu.Najskôr s obavami,ale ked si sa tam pozrel,nebol tam nikto..len ten smrad lacného osviežovača.Rainforest.Aj ty máš taký.
Ostáva kúpeľňa.Teraz môžeš s tou najväčšou istotou povedať.Dunenie ide z kúpeľne.Otváraš dvere..
Oslepilo ťa červené svetlo žiarovky nad zrkadlom,umiestneným tesne nad umývadlo,cez ktoré je ležérne prevesená sprchová hadica.Presnejšie cez jeho vývodnú rúru.Zahľadel si sa na vaňu.Obdaleč od umývadlá,umiestnenú vdaka štvorcovým metrom kúpeľne.
Práčka je malá a stará-šetrí miesto pre sušičku..
Zrazu sa zhrozíš.Vo vani je telo.Pod vodou...
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
2
NO DLHé....) ja som chcel aj pokračovať,ale potom saa mi to zdalo dlhé tak oms to musel niekde seknúť :d
Napíš svoj komentár
Ach, dobree, dobree...
Musim povedať, že sa mi to veľmi, páči, lebo som sa do toho vcítila, predstavila som si takú sivotu, a všetky tie zvuky rána...
zvuky a med...
a mama fajči lepšie ako brat...tsss