Pals. Za tucet podivných a just tak vzácnych mal. pri sebe držal ich, do rýchlej voľby zapísal si pod seba v poradí, tak jak ich spoznával, po po tom časom si ich po po posú sú posú posúval nadol, na koniec rebríčka. Až z top desiny do päť stovky, trojčíslie si pozamieňal, po roku im nezavolal, ani im viac nezamával, žiadny poke a žiadne scrabble. Dal im stopku, banán, bloky. Rudé ako trenky. Ale enem zriedkakedy. Keby sa nebodaj bol dostal do úzkych blb, síc nezvykol to, kam by sa tak bol obrátil, koho bol by vytočil len a v dobrom, či zlom by sa im za ten ignor svetský svinsky odplatil bol. Mená značí ceruzou si, neskôr prejde na pentelku, nech ich nemá tak nahrubo vtlačené do mysle. Na srdci, nech nesedí žiadna ťažoba s preležaným zadkom, dodrbaným svedomím. Sedí, sedí, počíta len súčty v číslach mobilných. Ako si pípajú, jak cipky na dvore, jak pejdžre po našich. Kopká nohou do druhej, podkopáva vlastnú česť. Okopáva záhradku, poctivo si skladá network ľudí z elity. Kým ho zase niekto známy, ďalší, vďačne nepodkopne, nerozpára na franforce po vlákenkách medzi fóra, kým nespozná v metaverse sexy trolla, kiemu sotva nie pre humor, ale blbosť, k tomu vlastnú, neodolá. Šak tu ich mal, tu na dlani, zobali si bullshit vlastný, naivne sa zbožňovali a s preskokom rokov párnych neprišli si na chuť, meno, a to sa len spoznávali. Blog 6 0 1 1 0 Komentuj