s chladom obkladov lemujúcich steny
svetlo semaforov a piesne bezdomovcov
vtrhli ako prepadovka do obrazovky v dúhovke krvavo podliatých očí
ani koberec z arábie nevonia orientom,
čo by mi kávu ochutil plantážnik z jeho políčok po diagonále,
tiahnúcej sa ku spráchnivenej knižnici
všetko sa mení...
ani vlasov nieto na hlave toľko ako ráno,
síce ten rozdiel nie je obrovský,ked ich vidím na kresle,
koberci,či na ramene,nálada poklesne,
v očiach sa zaleskne a razom vyzerajú ako hmlovky
..asi som auto,čo pohľadom vedome bočí,
sám sebe vodič,zrazená matka ako chodec a jej kočík
a snad ju niekto miluje,
možno krížna alebo opilci
snad len niekto na toho vodiča zatrúbi,ked bude v spiatočke
síce vzdialený na míľové kroky v nasledujúcej odbočke
Blog
Komentuj
7 komentov k blogu
1
pawlo
5. 3.marca 2008 23:08
Kemuro - tvoja poézia nemá chybu - vždy sa pri nej viem dobre zamyslieť.
2
priklanam sa k Pawlovi... paci sa mi to da sa nad tym rozmyslat a myslim ze kazdy clovek na svete si to vysvetli podla svojho stavu... skvele
3
Tvoju tvorbu by som rozdelil na dve skupiny...
na (1.) kvalitné diela a (2.) veľmi kvalitné diela.
Toto dielko patrí do tej druhej skupiny
na (1.) kvalitné diela a (2.) veľmi kvalitné diela.
Toto dielko patrí do tej druhej skupiny
5
Kedy napíšeš aj nejakú blbosť?
Pochvala je zbytočná... Páči sa.
Pochvala je zbytočná... Páči sa.
7
Ďakujem...teraz s istotou viem, že aj mňa môže máť niekto rád...Križnú mám rovno pod oknom
Napíš svoj komentár