škoricový gauč bol prilepený k jednej zo stien pevnosti.Pôsobil tak stiesnene aj ked mal vzbudzovať pocit domova.Zdalo sa,že je nový,nepoužívaný,možno len práve dovezený.No čo preboha robí tu...
sedel som na ňom,pokým som nezaspal.Stále som však na ňom sedel.Ten pocit domova som nenadobudol,zato pocit bezpečia bol stopercentný.
Okolo len štyri pevné múry.Pod nohami zrniečka piesku,prehadzujúce sa sem a tam prímorským vetrom,v nebadateľných zhlukoch.Kdesi tam,za pevnosťou znela hudba.Typický pop šesťdesiatych rokov.Melódia bola chytľavá.Text piesne bol jednoduchý.Nie som typ,ktorý by vyznával tento žáner,no pokým som vládal vnímať okolie,napĺňala ma tá skladba radosťou.Slnko si zo mňa očividne chcelo spraviť smaženého škrečka,ktorý dovtedy blúdil len vo svojom pavilóne,no malo smolu.Bol som v tieni.
Pocítil som úľavu na tvári.Akoby ktosi vymazal slnko.Po celej pokožke sa ľahučko,takmer samozrejme spúšťali kropaje potu.Dalej som nevnímal,zaspal som.Neviem ako dlho som spal a neviem ani,či som vôbec zaspal dnes,alebo to bolo včera.No ked som sa prebudil,
povieval navlas rovnaký vietor,počul som tú istú melódiu ako predtým
a mal som pocit,že aj zrniečka piesku sa rovanko prehadzujú pod mojimi chodidlami.
Na zlomok sekundy som postrehol zvláštné kvílenie.Kdesi tam za múrmi.Bolo to,ako ked ktosi maže audiopásku.Ani neviem,čo ma prinútilo vykríknuť,pretože som necítil,že by sa to priamo dotýkalo
mojej osoby.Kvílenie sa zopakovalo.Spoza múru sa nieslo vysoko nad pevnosť a skĺzlo ku mne čosi ako vôľa neznámeho páchateľa. Lebo to tak chcem.
"Lebo to tak chcem?" čo to má znamenať.Možno si to únosca rozmyslel a chce ma konečne pustiť preč. Ale..alebo ...chce ma zabiť. Zmocnil sa ma pocit bezmocnosti. Utiecť z pevnosti je nemožné. Každý múr je päť metrov vysoký. Nepomôže ani ked sa postavím na gauč.
Napriek tomu som sa o to pokúsil.Noha sa mi pošmykla.Fajn,tak spadnem na piesok.Omyl,spadol som do mora.Je to jasné,zvuk,ktorý som počul nebola audipáska.Bola to nahrávka.Zmenila sa scéna,no protagonista o ničom netušil.Neviem plávať.Ostáva mi dúfať.že tu dopláva aspoň bója,aby som sa zachytil.Neprišel nikto a nedoplávalo nič...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.