kde sa strieda šedá s bielou v krížikoch nad mestom
poletujúcich kukuričných polí
so silným škrekotom bezbranných foriem
odkiaľ padá...š.
Nevychádzaj do rána,
kým sa slnko
ne
roz
pustí
Na okraji tvojho pohára,
pokým kvapkou zo steny
neprekročí prvá strela
odkopnutá z oka anjela na vrchole oltára,
čo sa pred pravdou uzatvára,
svetlo na konci pohára,
na stene z ľadu dopadá.
Nevychádzaj do rána,
do púšte bez náznaku piesku
medzi prstami na chodidlách
zblúdilej figuríny
z podstavy v neznámom priestore
Báseň
Komentuj
4 komenty k blogu
1
bestia999
24. 2.febuára 2008 21:38
rozhodne zaujimave
Napíš svoj komentár