Na úpeku pomreté 

karobové lusky. V tôni ležia,

sú a praskajú. Pukajú, hockedy prejdeš okolo.

Volajú ťa zostať. Ty ta'ko list palmy, po čepeli

dlane prijímaš vzduch slaný, nasiaknutý zrejúcimi pomarančmi

a kokosovými vlasmi. Len ber, kúp, olúp ich a pi!

Po hrubú dužinu vzdialený, konečne zasa mladý, ko nikdy predtým.

Priam radostný stav, až k štyriadstim celzia blíži sa teplota.

Neblúzniš, síc prahneš po ľade,

ten pot

po

cit je na koži,

senzácia fiktívna.




                                                                                                Cítiš tiež




Chvenie pľúc

v rytme batucady,

blúzniš ešte po celé týždne, poté čo

načisto na ťaživosť úloh zanevrieš.

Ó fomo, fomo je fuč.







Priezračnú scenériu, zátoky, moria

džavot húfov rozvlní povetrie. A altostratá,

ľanovo priesvitné altostratá zahalia ťa horkom,

kieho sa nestrasieš. Sťaby dnešok bol kabínou

rozpálenej sauny, vriaca mokka,

iba malé, sypké zrná

slnkom grilovanej kávy,

medzi štrkom, pieskom,

poludním a vzdušnými čiarami.







Cudzinec, ostrovan.







Kbys sas tak zbadal spredu bol,

do očí hľadel si, uprene do zreníc, uzrel

bys eufóriu i pach diabolne aromatického leta.

Plamene v prízrakoch. Každú dráhu floristami

pestovaného mesta. Metropolis spomienok,

ako ho prenesieš, uchováš, obnovíš o mesiac.

O rok, desiatky, až zostarneš.

Ó fomo, fomo je fuč.










                                                                                           Pocítiť chceš




Kľud, tak slastný, ký na

tieňoch skál a múroch pasáží

nateraz nachádzaš, nafotíš do cloudu,

och ohmatáš, zoškriabeš k záderom za nechty,

ať v pamäti aj nadál ho máš. Medové pery, na jazyku

stopa gintonu.

Nedbáš nič, nač?







Si




Prémia slobody.

Objatý vetvami paliem,

najmenšia agora, sušené plody,

nektáre lepivé, po kvapkách, mnhhhm

ch-ch, porasty na tvári, sexepíl neznámych,

ty sám si neznámy, a dočasné výmeny pohľadov.

Áno si vyriekol. Zreteľné. Pár minút do štvrtej,

solárny ciferník, v ktorom si gnómonom.

Vek plynie okolo, za tebou,

'tiaľ čo tu prečkávaš,

ponecháš značnú časť

svojho

ho

ho







voy

hoy

voy

hoy







espritu,

jediného

žitia vo dne

sýtiť sa vodami

noriť sa k sebe

sa moriť

v mori

lúčmi

rajskými

slnnými

vlnami







hoy

me voy

hoy

me doy

.

Si






 Báseň
Komentuj
 fotka
tequila  28. 4. 2022 16:29
to by bol super rep
 fotka
kemuro  28. 4. 2022 16:36
@tequila give it a shot, ja som za
 fotka
puuzdro  5. 5. 2022 04:34
Malý letný pokrik.
 fotka
kemuro  5. 5. 2022 15:52
Napíš svoj komentár