Meno Jaguár

ja
ťa nepozná(msedá)vam v korune(ob)čas (zaševe)líš
(doty) kom koreňov(trčia) cich (spod vesty) rána starnú (c
ot) cov tieň mi prip(om) ína(budú)cnosť tvoj(ich) ruž(í) na rukách z (plecha). (rinčro)zdrolený úsmev a (ód)mastný tieň sa (kĺžela)hodne medzi zubami(vyslovím) tvoj(e) (meno)vlas(tne) mlčím(b)e(z mena) je to (faj)
(nom) (noho) osobnejšie(než) sa zdá (a môže)ostro(v) sa(motyky)klopie* nad (nami)oblakys(tvrdli)a tiež (sa) začali droliť
(poh)ľady sa (ne)stretnú(a načo) a(j. za)pamätám si (možno) ruku(ra)meno a (na ňom) škvrnu. občas sa usmeje(ša) vidím (len) (škv rnu). za každým (pí) s(me)nom vid(ím) len
škvrnuškvrnuškvrna²

rozhádzaná identita (prejdite na druhý bok)

patrí(š k) stenám(ale) všetky (sa roz)padli
(mô)že(š) by(ť) tie(ň)
ale

uni
ko
lm
i(c
hv
o
s
t)


veľká ropná²

Druhý Bok - objímať vzduch som začal potajme. aby nikto nevedel, že ho milujem. zdôverujúc sa mi s podivínstvom svojho druhu, preložil nohu cez nohu a vyparil sa do neba. v nebi svietili otrasné slnká a pred vstupom boli zaparkované jaguáre. každý mal obrovské zuby a mal som chuť sa do neho zahryznúť. preglgol asi päťkrát, kým si neuvedomil, že si začína piť sebavedomie. kým si neuvedomil, že som to ja. a kým som si ja neuvedomil, že sme vlastne jaguármi v atypickej záhrade, určenej stromom. a všetko to mi vyrazilo dych. strašne chcel, aby všetko to vyrazilo dych aj ostatným. no skôr, než to stihol, spadol. začal som objímať vzduch a zadíval sa na oblohu. všetky zuby boli hore a cerili sa na mňa svojou presne vypočítanou existenciou.


existencia bol malý priestor. držal som ju v hrsti.
mohol som vyhrať kedykoľvek. a zamiloval som sa.
nešťastne vzdychne a odpije si z jablkového pohára
odhodí nešťastie do roha a ono sa rozbije na milióny škvŕn
preháňaš! milión škvŕn tam nebolo. máš pravdu. prisvedčil.
boli tam črepy. a objal ho okolo krku zozadu. netušil prečo
ale chcel si to. možno mal pravdu a on to naozaj chcel. chcel
a prehral opäť.

hoci mi nepatríš

vezmeš si ma

kam

do..kamsitam
(s detským úsmevom)

aj pre ten pohľad
ma musíš milovať
a vyparil sa medzi zvyšok
atmosféry v jeho svete.
potom ho už len dýchal.
pôžitok, ktorý ho tak veľmi opantával





zaškvrnil sa


strašne to chcel spraviť
druhý to tušil. možno čakal
lenže okolo bolo viac než oni
strašne sa zmenilo v strašné
a strašné bolo strachom oduševnené
prítomné dozorie. a odišiel. zatvoril dvere
možno okno. virtualitou cestoval cez strany v knihe
a nikdy nečaká, že sa zmení. znetvoril si cit.


ako chrastu





*saklopie - spoločenstvo jednookých

 Blog

8 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu