Mlieko a Lentilka

Asi to tak malo byť.Určite to tak chcel osud,či ako to nazvať.Vždy sa to musí stať,načmára si rýchlo skicu momentálnej situácie a potom
to aj tak všetko spraví úplne opačne...

Prešlo päť minút,ale nerátam to.Sedíme v miestnosti.Väčšina z nás je nervózna.Ja nie.Som tam piatykrát.Ved to poznáte.Niekto si robí prstom cestičku do dlane.Další si podupkáva mimo rytmu chodidlom.Jednak je nervózny a ešte preto,že ho tlačí mechúr.Teraz s tým prestal.Pošťal sa.Zápach moču sa šíri éterom rýchlo.Už to cítia všetci.Každý mieri nenápadne jedno oko na neho,aj on sa snaží.
NO škvrna v rozkroku ho usvedčila.

Myslím,že prešli dalšie dve minúty.Nerátam to,nikdy to nerobím.Pozeráme po sebe.My v kruhu,vytvorenom zo stoličiek z nedalekej jedálne.Miestnosť je na prízemí budovy,orientovaná na južnú stranu.Svetlo sa tu drží prakticky do zotmenia.Lenže kým sa zotmie....keby sa to už aspoň začalo

Niekto si odkašľal.Tak hlienovite.Fajčiar.ASI.Za dverami.Zasmiali sme sa.Zakľal.SKoro všetci,tu v miestnosti na prízemí.V miestnosti je teraz opäť ticho.Už asi 15minút,ale nerátam to.Nikdy to nerátam.Proste sa priebežne dívam na hodinovú ručičku.Vlastne vnímam celé hodiny.Dnes je krásne.Je jeden z tých jarných dní.Až príliš parný.V izbe kde sedíme,je dusno...a ticho.Ak nerátam tikot hodín ako takých a dýchanie.Jeden z nás dýcha ako pes na dostihu.Zdá sa mi,že čochvíľa skolabuje.Taký mladý.Možno 25.Viac určite nie.Sedí rovno oproti mne.Myslím,že sa na mňa občas díva,ako ja na neho.Ako sa tak všetci sledujeme...
Ako sa len volá...niečo na E.Včera sme sa predstavovali.Prešlo už 20minút.Z toho minútu som uvažoval nad jeho menom,takže svoje minúty čakania som vyplnil činnosťou,premýšľaním.Vlastne spomínaním.Alebo rozpamätávaním... Ako to len bolo....Erik...Elo...Eman....Emil.
Jasné EMIL.Emil...Emil zo Štúrova.V duchu som sa pousmial.Spomenul som si:.Pozrel sa na mňa.Teraz.Je mi tak trochu trápne prosto odvrátiť zrak na hodinky.Ale čo mám robiť.Nemám si s ním o čom pokecať.Vlastne by to bolo tak trochu odveci,ked všetci naokolo čušia..

Bude vadiť ked otvorím okno?Pár ľudí z kruhu kývlo mierne hlavou na znak súhlasu.Emil jediný prehovoril.NIE!krátke,strohé NIE.Teda nie.Nevadilo by to.
Ako osm tak prechádzal za jeho stoličku,takmer som spadol na hubu,vdaka stavu podlahy v izbe.Je nádherný,horúci deň.Jeden z tých jarných.Také dni z celej duše nenávidím.Otvoril som radšej všetky trI okná.Predsa len.Zápach moču sa stále niesol miestnosťou.A vtom....

Sedela tam ona.Na škole sme ju volali lentilka.Medzi nami,chalanmi.
Všeobecne bola len čučka,alebo cmuľa,prípadne cmulinka,alebo cmulík..
Kendy bolo na tú dobu príliš frekventované slovo.Ale aj tak bolo jej meno najkrajšie.NINA.Ako kroky dvoch prstov skúmajúce neistý terén chrbta až po žliebok kde sa stráca kvapka rosy do nenávratna.

Naposledy sme sa videli pred štyrmi rokmi.Spomínam ako raz u mňa bola na víkend.Tuším vo štvrtáku na strednej.Prišla hodinu po odchode "našich".Lístok na autobus si radšej kúpila dva dni dopredu aby nič nezmeškala...
Potom večer,ani neviem ako,som vtrhol do kúpeľne práve ked sa tam Nina sprchovala.Vlastne sa nesprchovala.Mal som cpocit,že sa aNi na to nechystala.Stála tam predo mnou nahá,a v náručí sa pokúšala skrývať ňadrá.Pozrela sa na mňa tak ustrašene.A vydala zo seba..
-Nechcem byť žena...mala som sa narodiť ako čokoľvek iné,hoci aj ako mucha,len nie ako žena...
-Nina,čo to vravíš.čo...čo to vravíš...stalo sa niečo?
Nina sklopila zrak a dívala sa na škáry medzi dlaždicami.PotOm už len potichu,temer šepotom dodala...
-Závidim ti...
Ozaj som nechápal o čo jej išlo,ved celú dobu sa tešila,že všetko bude fajn...a teraz toto
-Povedz mi...stalo sa niečo?no tak odpovedz mi...NINA!
Rozplakala sa...Všetko mi chcela vyrozprávať,bola zničená.Snad tou cestou.Ale zase až také zničujúce to byť nemohlo...

-Vieš,je mi hlúpe tu pred tebou takto stáť...
-Počkaj..tu máš župan..
-Vdaka..
-Nechceš niečo...piť,alebo tak....
-Mlieko...
-Fajn jedno mlieko...s medom?
-Ak by si mohol...so škoricou...
-O.K tak teda jedno mlieko so škoricou,už sa to nesie

Ako som tak hľadal v chladničke mlieko,uvažoval som.Kto jej ublížil.Chce si ublížiť?Sama?Možno na niečom fičí..alebo.Mikrovlnka cengla.Mlieko je zohriaté.Hmmm,teraz tak uvažujem,kam osm dal škoricu...vlastne nikam.Mama ju odkladala.Ale kam.Presondoval som všetky zásuvky,skrinky aj chladničku(keby náhodou),kým som ju našiel v malej dóze na kávu za všetkou...kávou,samozrejme.Teda ak mám byť presný,za troma vreckami kávy a jedným vreckom kakaa.

Jedno mlieko.Vošiel osm do kúpeľne.Nina zaspala.Bolo mi ľúto ju budiť,ked tak pokojne dýchala,s tou tvárou A s rozmazaným mejkapom.
Mlieko som položil na práčku...

Ráno som bol celý dolámaný,nevyspatý..Zaspal som v kúpeľni...
Podľa všetkého som vstal prvý.Bolí ma hlava.Neviem prečo.Neviem prečo Nina leží v kúpeľni.Neviem prečo osm s ňou v kúpeľni.Určite sa čochvíľa zobudí...

-Dobré ráno,vyspala si sa?
-Do..Dobré..čo sa to deje....prečo tu ležím?Chceš povedať,že sme...
-Nie,nič sa nestalo.
Skonštatoval osm tak trochu s ľútosťou v hlase(netvor)
-Netvor...
-H...čo vravíš?
-Netvor..
-Nerozumiem ti Nina
-Netvor si hlave túto situáciu...
-Ahaaa...ináč mlieko som ti nechal na práčke...ked si včera zaspala..
Nina sa trasie.Je jej zima.Pochopiteľne
-Fajn...vdaka
-Zohrejem ti ho?
-Ak chceš....

Zašiel som teda do kuchyne.Zvláštne,pretože včera večer som všetky dvierka v kuchyni zavrel...Dnes bola chladnička otvorená.
Nevenoval osm tomu pozornosť.Vtedy ráno.Myslím,že bola streda.Na stredu pokojné ráno.Ani trafika v meste nebola nejaká upchatá.
Mlieko osm vybral z mikrovlnky.Zase.Aj včera som ho zohrieval.Dosypal osm škoricu.Dnes ráno.Dnes ráno zomrel zaslúžilý umelec Peter Rolník.Rolník zomrel....
Vlastne som nepoznal viac ako jeden seriál,ktorý bol v obehu minulý rok a on v ňom hral malú rolu...nakoniec,to možno ani nebol on...
(Ako som neskôr zistil...bol to on..zmena programu na dnešnú stredu..)
Mal by som tej Nine spraviť aj raňajky.Pozriem či je chlieb.Chlieb nie je.Skočím ho kúpiť.Neskôr.Teraz robím Nine niečo pod zub.Ale nič som nenašiel.Akurát müsli.Ja to volám mušly.Ale to nie je podtstatné.
Zalial som ich mliekom."Jahodová zmes s otrubami a k tomu škoricové mlieko,no fantázia":.takto vychválený som sa vybral smerom do kúpeľne.Tri metre pred ňou som dával na známosť,že sa blížia raňajky...
Nina tam nebola.Nebola ani v obývačke ani na záchode..ZMIZLA...

Neskôr.Asi hodinu potom...Nahodený som sa vydal na strastiplnú cestu do supermarketu,vedomý si nástrah takýchto reťazcov.Primárne bolo kúpiť chlieb.Pred dverami z voNkajšej strany som našiel na rohožke pohodený blok z obchodu.Bolo na ňom napísané AKUJEM,PREPáč nina...
A otlačok pier,respektíve len časť,celé pery sa tam jednoducho nevošli.

Celá večnosť.Pritom len päť rokov dozadu.Ja s Ninou.Včera tu nebola.Prišla len dnes.Až som sa uvedomil prešiel som opäť na miesto,odkiaľ som vyštartoval,ked som chcel vyvetrať izbu.Na Ninu som dovidel.Dovidel,ale musel osm sa pritom mierne nahnúť...

Prešlo 45 minút a vošiel lektor.Zasmiali sme sa.Ani Nina,ani ja nie...Lektor.Ten chlapík čo bol za dverami,to bol lektor.Zakľal.Predtým..

Okom Romana(roman je (ú)stredná postava)Veľa nerozpráva a je príliš nápadný na to aby bol nápadný.Preto ho volajú Lúzr.Roman "Lúzr" Soba
o Romanovi "Lúzr" Sobovi a to všetko bez Romana "Lúzr" Sobu..(psychotropné látky nehrajú žiadnu podstatnejšiu rolu v živote rozprávača R.S)

Okom Romana "Lúzr" Sobu.Práve jeho okom by ste sa mali dívať na túto viac-menej závažnú situáciu tzv.frašku v jeho úlohe...
Podľa všetkého vystupuje v tomto zdanlivo nemožnom príbehu aj Nina Merinová,rodená Lapecká.Dalšie osoby a udalosti nie sú založené na momentálnych základoch svetovej frašky podľa kapitoly 160 modernej kroniky ľudstva do vrecka..

Za dverami jeho skrine sa odohráva dojímavý príbeh moľe,ktorá sa snaží prežiť...
Otváraš dvere skrine.Moľa je už mŕtva.Berieš si bundu.Ale nie.Neobliekaj si ju.Len ju hod na posteľ.Máš pravdu,skoro by som zabudol,posteľ tu nie je.Hod ju na zem...

Vychádzaš z bytu.No tak už nájdeš tie kľúče?!Fajn,nezamýkaj.To aby si sa mohol potom neskôr čudovať prečo je odomknuté ked si zamykal dvere....
V parku vidíš dve postavy.Zdajú sa ti povedomé,no nevidíš ich tváre.Muž a žena.Podľa chôdze.Ksixty im zakrývajú haluze a konáre stromov lemujúce chodník parku.Muž a žena sa,zdá sa poznajú.Sadajú si.Poblíž sú lavičky.Lavičky sú v dezolátnom stave.Sadajú si do trávy.
Za stôl.Grass,názov kaviarne nedaleko parku,novo postavenej a navyše narozdiel od iních kaviarní,jediná fajčiareň.V angličtine znie všetko atraktívne..aj hovno.
Pár,muž a žena sedia v kaviarni,za stolom.Sedia v časti fajčiarne.Vzadu.Stoly sú obsadené.Všetky do jedného.Muž za stoLom počúva ženu.Tá gestikuluje.Rozhovor však nepočuť ani od vedľajšieho stola.Muž a žena.HlucHonemý.Vlastne obaja.Stoly sú obsadené.Všade sedia páry.Muž a žena.Zvláštne.Vyzerajú akosi povedome.Všetci.Muž a žena.Stále ten istý pár.Ona je na číro,on má koleno.Parochne.Naokolo ani jedného stola.Všade sú len zrkadlá.Zvrtol si sa.Zrazu si čosi začul.Vo fajčiarni,je chlapík so šiltom.Je tam smrad.Ako by pálili.Spálili tam telo!?Kiežby ste to cítili.eMGeéM.Na šilte je emblém.Jediný muž so šiltom si ty.Pre istotu si snímaš šilt z hlavy.Skutočne je na ňom emblém.Ale...je tam napísané neCHceéM.TAk sorry,moja chyba,nevidím dobre do diaľky..

Jasné.Spomínam si,to je ten šilt čo si dostal do daru ked si odišiel z kúry na Prednej Hore...tak si to tvrdil mame.Prečo si jej nepovedal,že si bol zabásnutý?Za marenie vyšetrovania vo veci verejnej bezpečnosti,citujem ťa.To si vravel aj vo väzení.Hrozila ti tuším kastrácia no NIE?..!

máš PRAVDU.Niektoré udalosti by trebalo vrátiť...
Stojíš za kríkom v parku.Chceš sa vrátiť domov,pretože ten alkohol čo ste včera vypili s kamarátmi a niečo ste si ešte k tomu pridali NESPRAVIL DOBRE nikomu
Najmä ty a Zuza...Teda je ti blbo chlape...Ideš späť hore do bytu,srať za kríkom v pARKu je blbé.Najmä ked ťa sledujú všetky stareny...
Zvláštne je otvorené..(dobre,že si predtým nezamykal)
Skutočne sa čuduješ.,,30minút a ideš dole do kríkov,popratať,čo si nadrobil:....:Vidíš pár.Muž a žena.OKEJ.akO chceš,žena a muž.Nevidíš ich tváre.Stromy ti bránia vo výhľade.Poznáš ich..Vidíš,že vstupujú do kaviarne.Muž je gentleman.Pridrží ťažké presklené dvere do kaviarne,kým prejde dáma.Spadla jej kabelka.Zohla sa pre ňu.Pozeráš jej na zadok.Priznaj si to.!
Dal by som si povedať...(čo ti v hlave nevíri...t)
Zaujíma ťa o čom sa asi tak bavia,že ju tak zaujato počúva a ona tak gestikuluje.Priam živo opisuje.Vchádzaš do kaviarne.Je malá na to,ako vyzerá z pohľadu chodca sediaceho na tráve v parku...
Chceš si sadnúť.No všetko je plné.Postojíš nenápadne pri ich stole.V bezpečnej vzdialenosti,aby si mohol ujsť ked muž pri stole stratí nervy.Muž rozpráva.Gestikuluje.Je hluchonemý.Dochádza ti to.AJ ona je.Odkiaľ ich len poznáš...
Dajte dopekla teraz preč tie zrkadlá zo scény.
Ako si želáte pán režisér.
No dakujeeem...
Rado sa stalo pán režisér.Pán režisér...
No čo je zas?!!!!!!!
Manželka vám volá...
dajte mi ju...
-áno cukríček,čo sa deje?
-Roman,skoč mi kúpiť ked pôjdeš domov,nové deti...
-Zase:?!za tento mesiac už druhé..
-Sa nezoser ja ti na pethaus ani nešahám...
háDžEš NA chlapa mobil,v ktorom je tvoja mierne rozcítená ženuška.Bolí ju hlava.Niekto ju udrel.Zariekol alebo tak...
Chlap vstal...FAJRONT NADNES KONčíME..

Výborne Roman,túto scénu prerobíš zajtra.Dnes to bolo napiču.A povedz aj Zuzane.Nechápem čo sa to dnes s vami porobilo...

Nebudeš si predsa dávať za klobúk zjeby od niekoho kto je vykastrovaný,no nie?!

-Si vymeň ten šilt ...
-Si vymeň ten text!
-To s kým sa bavíš,ťa vykopnem
-Ja ťa nakopem

Ale no tak páni.Predsa sa tu teraz nedokaličíte na mójej scéne nó nieé?
Zuzu vykopnite okamžite.Skončila u nás....Aj Romana.Ten scenár nedáva zmysel.

Ja sa na to môžem...Dnesma nasrali všetci.Cukríček nech si ma nepraje.Ale tie nové deti aj tak nekúpim.A neviem čo s tým má môj Pethaus....

Story by(e) Roamn BOSA 2008
Translation by Sabo Morán 2008
supported by ...you

 Skutočný príbeh

4 0 0 0 0

Komentuj

8 komentov k blogu