vata plných úst bezzubo otvára membrány a.potichu(celkom potichučky) šepká do mikrofónu pod prúdom, že nikdy, počuješ(?!) NIKDY sa nerozmočí... ..ja asi pol dvanástej, sem-tam tadiaľto prehrmí lokomotíva za potlesku psychicky narušených koľajníc. Občas sa pozriem do tváre budíka, či má ešte cenu snívať či má ešte cenu čakať na ráno... Občas sa ti pozriem do duše. Zaklopem-lebo slušnosť mi káže TO TAK UROBIŤ. Roztiahnem mreže dvoma prstami dynamitu a ešte niekoľkokrát potom, ti poviem,že všetko bolo vopred pripravené.. "rozsvieť" Blog 1 0 0 0 0 Komentuj
pripomina mi to hviezdulienku..nie ste rodina?