Opäť sedel na svojom bordovom plyšovom koberci,ktorý tak príšerne zapáchal(aj ked sa ho snažil vytepovať,jeho otroctvo voči cigaretám ho nútilo trpieť nevraživé pohľady jeho návštevníkov-nefajčiarov),no zároveň hladil jeho nahé lýtka,presne tam,kde to "mal rád".Otočený smerom k oknu,dívajúc sa na hmlou prekrytú ulicu plnú tých typov ľudí,ktorí mu pripomínali mravce.Pokojne potiahol další šluk z cigarety,cítil ako sa mu dostáva do jeho karcinogénmi polomrtvych pľúc a potom predral cez svoj "dokonalý nos" dvojprúdový čarovne sfarbený dym,pričom sledoval ako mizne...
-Hew,nie ste nič viac,ste mi ukradnutý ako ten dym,ako moje pľúca,ako môj život.
Odhodil ohorok smerom k popolniku,ktorý bol pred ním(vždy to tak robieval,no nikdy sa netrafil,najmä ráno ked ešte nemal nasadené svoje okuliare)a tak ako sa dALO predpokladať minul popolník,a ohorok skončil priamo pod rebrami radiátora...
-Prechádzajú sa vo svojej mravčej farmičke,a pritom netušia,že Boh sedí nad nimi....A CHVíľU BOLO TICHO....a vraj je pánboh dokonalý...
..ja som pánboh...ja som dokonalý(?!)
Znechutený vstal z koberca,mierne sa zapotácal(nebol opitý,len sa mu zdalo,že padá a padá a padá..)a vošiel do kúpelne.
Vrzganie kohutika baterie sa za okamih zmenilo na silný prúd vody stekajucej do umývadla.Namočil uterák,dôkladne po všetkých stranách(nevynechal ani milimeter).Potom sa voda zastavila,surovo si na tvár "hodil" uterák,rukami ho po bokoch pevne zvieral,a pritom z plných(prefajčených na polopracujúcich pľúc,VED SRDCE HO BOLELO,len ked musel zabehnúť k autu počas lejaka,aby si náhodou neznehodnotil svoje niekoľkotisícové kvadro)pľúc vrieskal do uteráka.Dvere na kúpeľni boli zavreté,no akustika v byte bola na minima tak bolo počuť jeho "ranný nárek! až do vedľajšieho bytu kde práve rodinka Priepskych pripravovala svoje dieťa na cestu do školy(rodinka ako z katalogu,každá hadka väčších rozmerov nepresahuje viac ako 20 sekund a 50 decibelov)
Priepsky : hra na skvelého manžela,každá žena by ho chcela mať doma.To aký je v skutočnosti vie len jeho žena,mladá,hlúpa,šťastná,že žije s niekým ako je on(krásavec s vlastným podnikom,čistým trestným registrom a arogantný ako všetci jeho kamaráti-to sú tí,ktorí s nim pijú portské,a kašlú na neho ak je v núdzi,ako vravím kamaráti).
Nela(toto nie je jej skutočné meno,za vlastné sa hanbila)nikomu nikdy nepovedala,že s jej manželom je to v spálni ako kostole(nie ona by to rada spravila,on ju však nechce)a ak sa náhodou o niečo poksi,jej milovaný ju len poteší nejakou tou autoerotickou pomôckou:NECH Má DIEVčA RADOSť,ako vraví
-Prečo mi to zase robíš
Pýta sa Nela,ked od neho dostane dalšiu somarinu,ktorú len odhadzuje do zásuvky(a ked mu ukázala,čo všetko už má v zásuvke,on nemohol uveriť,že ju až tak miluje a míňa na ňu peniaze)
-Duriček môj,ved vieš,že ťa milujem(volal ju tak,lebo Juraj bol muž z jeho podniku,jeho najlepší kamarát,poslednou dobou milenec)
-Nevolaj ma Duríček,nenávidim to,pripadám si potom ako nejaká náhrada a nie ako tvoja manželka(Nela netušila prečo ju volá Duriček,začalo to tým,že raz v noci ked sa vrátil "z podniku",omylom povedal Duríček,a zahrasl to do autu,Nakecal jej,že je to ekvivalent mušiek,cukríčkov,mumušiwek,papuliek a podobnE)
-Som unavený,nehnevaj sa(zhasol lampu na svojom nočnom stolíku,kde mal položený len svoj mobil a knihu,niečo na spôsob "ako byť dobrým manželom",potom už len čakal až mu zavolá Juraj ako boli dohodnutí,niekedy okoolo polnoci,že v podniku sa niečo deje,a preto tam potrebuje súrne zajsť)
NELA kašlala na city svojho manžela,chcela aby bol ako stroj,miesto toho bol iba bicykel bez pedálov,aj ked ho roztlačila hned to skončila na mrtvom bode,práve na tom to skončiť nemalo...
W.A.W dobré len trošku predpokladatelné ale časť o hádke nepresahujúcej 20 sekúnd a 50decibelov je vážne parádna...pripomína mi to trochu Wiewegha a to je poklona
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.